Štýl: grind core

Skladby:
1. Sensitive People Love Music 00:24
2. The Universe Pig + Monkey = Essence Of Existence 02:18
3. End Of All Lies 02:04
4. Crush 03:30
5. Angels 03:12
6. Pigs Are Back 03:11
7. Pig Football 05:19
8. Tabalabadach 03:51
9. Farret 03:32
10. Gebr Ghare 04:50
11. Good Flock 02:33
12. False Preachers 03:02
13. Blind Lambs 04:58

Total: 42:47

Zostava:
Ubina - basgitara, vocal
Otyn - bicie, gitara
Topi - vokály
Bormann - gitara, vocal
Hostia:
10 (Quadamage)
Putka, Killy (Sugga)
Zdeněk Liška - sample
Rudolf Hrušínský R.I.P. - hlas v 1., 7.

Kontakt:
http://www.pigsty.biz

Vydavateľ:
Bizarre Leprous Productions

Kde sú tie časy, keď Pigsty vydali prvé demo s niekoľkými kúskami hrubého death metalu s nie príliš vážnym myšlienkovým podtextom… Z toho, čo vyzeralo ako recesia, ktorá zúčastnených po roku - dvoch prestane baviť a pôjdu sa venovať “niečomu serióznejšiemu” sa časom vykľula kapela, ktorá doma i v zahraničí žne ovácie u priaznivcov tých najväčších metalových extrémov a naviac sa nebojí ani recesie, ani občasných experimentov a menej tradičných postupov. Zvlášť to platí v prípade druhého a aktuálneho dlhohrajúceho albumu. Ten je napríklad prezentovaný ako (multimediálne, ale viac prezrádzať nebudem) CD, na ktorom sa hlavní aktéri Otyn, Topi, Bormann a Ubina vydávajú za hneď tri kapely - Pigsty, Quadamage a Sugga. Sedem skladieb na úvod je v podaní Pigsty, ktorí tu opäť hrajú neuveriteľne agresívny a rýchly grind core s občasnými deathmetalovými melódiami a disharmóniami a s častým hardcoreovým zasekávaním. Niektoré gitarové linky snáď znesú aj porovnanie s besniacimi technikmi Cephalic Carnage a divoká hudobná smršť je sprevádzaná Topiho prasačím rukotom, zúrivým revom a nechýbajú ani husté, skôr pre HC typické zbory. Aby toho nebolo málo, skladby sú spestrené samplami z českých filmov a prehovorí i Rudolf Hrušínský, ktorý mal na mysli niečo veselšieho. Textová zložka obsahuje príbeh o príchode vesmírnych prasiec, ktorých párenie sa s opicami malo za následok vznik ľudského pokolenia.

Quadamage, to už nie je priam grindcoreový príbeh. Nie že by gitary zmäkli, naopak, hudba je poriadne “heavy” a nadobúda až psychedelicko - industriálne kontúry. V pochodových a valcujúcich tempách sa stretávame s futuristickou atmosférou, ktorú podporuje gambalský jazyk, tu viac, tu menej melodicky vyrevovaný a recitovaný “Desítkou” z Dark Gamballe. Zaujímavý pokus, možno sa “prasačia” záľuba v coveroch nemetalových “tvrďasov” dočkala realizácie niečoho vlastného, podobne agresívne naliehavého a hlavne tvrdšieho. Vysoko moderná nakladačka, kde “klasiku” pripomenie snáď ešte tak prasiatko, občas krochkajúce v pozadí.

Pigsty sa ako “Sugga” na záver vrátia ku grind coru, avšak poriadne pomiešanému s HC skákačkami a deathmetalovými “včeličkami”. Hudobne teda ide o dosť priamočiaru živelnú kanonádu, v ktorej sa mieša deathmetalový klokot s hardcoreovým skandovaním, revom a občasným kvákavým recitovaním. O to všetko sa postarali Topi, Killy (Melancholy Pessimism) a Puti (Contrastic). Album teda končí v duchu poriadneho výprasku, ktorý zvlášť naživo bezpochyby zabezpečí vykypenie akéhokoľvek metalového kotla.

Za pochvalu stojí aj typicky dobrý zvuk zo štúdia Šopa a zaujímavo spracovaný booklet s detailami činnosti vesmírnych návštevníkov. Album ako celok nemá čím sklamať, snáď len príliš ortodoxným grinderom bude cesta k Pigsty vo fáze “Quadamage” trvať trochu dlhšie.

(Martin)