Štýl: hardcore/crossover
Skladby:
1. Death March 0:36
2. Six Feet Deep 3:00
3. Give Me A Break 3:38
4. Diggin' In The Brain 3:29
5. Cockroach King 2:07
6. Chippendale 3:40
7. Hard Hood 3:37
8. I Don't Care 3:34
9. Chill Pill 3:11
10. Hole In Your Head 4:06
11. Penthouse Bunnies 2:28
12. Earthquake Rulez 3:30
13. Move Da Booze 3:13
14. Candy Ass 3:38
15. Fuck That Shit 2:15
16. N.S.E.N. 4:03
17. Beer 3:18
18. Ding Dong Man 5:39
Total: 58:00
Zostava:
Mr. Greenthumb - gitary
Bomb Ali - bicie
DeviLex - vokály
M.J. - basgitara
Kontakt:
http://www.bombsquad.at
Vydavateľ:
Burnside Records
|
Bombsquad - BackyardDEPT. (2004)
Štyria prinajmenšom na fotke drsňáci z Rakúska fungujú od prelomu tisícročí a makajú takým tempom, že behom troch rokov pustili do sveta tri albumy. Ten, o ktorom bude reč, je druhý v poradí. Vyšiel pred rokom, a kým sa naň objavia všetky recenzie, bude už možno neaktuálny... Nadsádzku bokom a trochu k veci - v prvom rade zarazí časové rozpätie materiálu, skoro hodina, to je na tento štýl fakt veľká rarita. Ak by išlo o vážny či ortodoxný HC, tak by to bol možno aj rekord. V prípade Bombsquad však ani po hudobnej, a zrejme ani po textovej stránke nejde o striktne angažovanú, smrteľne vážnu a hudobne „čistú“ formu hard coru. „Týpci“ s pouličným imidžom totiž na hardcoreový základ zámorského strihu štepia rockové, metalové a punkové vplyvy. Máme tu teda údernú skákavú tvrdú, občas agresívnu, inokedy odviazane veselú hudbu, ktorá sa nebojí ani čerpaniu z funky a hip - hopu. Do istej miery sa oplatí veriť promomateriálom, ktoré vravia čosi o stretnutí Madball, Stuck Mojo a Living Colour, tú hardcoreovú tvrdosť, crossoverovú hravosť a funkové vyhrávky u Rakúšanov počuť. V skladbách nie sú zastúpené nejako rovnomerne, v každej prevažuje niečo iné, takže materiál je vcelku pestrý. Vokálnych štýlov je tu tiež požehnanie - pokrik, zbory, rap, melodický spev a recitácia. O „moderný dojem“ sa starajú scratche, sample a pomerne originálnym nápadom je ženský vokál v jednej, ženský rap v ďalšej zo skladieb. CD obsahuje aj pár fórov - otvára ho zborový spev na spôsob amerických odrhovačiek, ktoré hulákajú GI-Joes, keď sa učia pochodovať. Do „Penthouse Bunnies“ poslucháča uvedie „duchaplný“ dialóg z nejakého porna a skladba sa začína motívom, ktorý v skúšobni hrala pravdepodobne každá začínajúca kapela - „tu-tu-tu-tu-tu-trututu“... Záver albumu tvorí skladba, postavená na tamtamoch, zvukoch pralesa a démonickom recitovaní s ešte démonickejším zborom v pozadí, celkom zábavné...V globále sa dá povedať, že chlapci z Esterajchu „americký“ štýl zvládajú nielen imidžovo, vedia hrať a nastaviť si skôr čistý, hoci nie extra surový zvuk. Zvlášť príjemne muziku tvrdí basa a celok je zvukovo vyvážený. Vlastne jediným väčším problémom je dĺžka nahrávky, ak by CD miesto 58 minút trvalo o 20 menej, odsýpalo by oveľa svižnejšie, takto sa zhruba po polhodine dostaví dojem, že všetko sa začína opakovať. Okrem toho, ak aj nie ste extra veľkým priaznivcom štýlu, nezbavíte sa dojmu, že vlastne všetko na albume ste už kdesi počuli. Pár posluchov vcelku energickej tvrdo-rockovej zmesi však neurazí a mám pocit, že naživo tvorba Bombsquad vynikne ešte viac.
(nahrávku je možné získať v distribúcii Dead Fish Production)
(Martin)
|
