Štýl: death metal
Skladby:
1. Intro 0:35
2. Muscular Prevarication 0:54
3. Corporal Usurpation 0:43
4. Ciccio Tagliavia 0:35
5. Brutal Deavastation 0:29
6. Caimme 1:01
7. Anfame 0:17
8. C.E.P. 0:47
9. Petra Lavica Etnea 1:09
10. Abominations of Triviality 0:56
11. Diabolos 0:43
12. Occlubinated Eyes Convergence 0:46
13. Scacciatieista 0:42
14. Pulverization After Intimidation 0:51
15. Inebetit 0:44
16. Eaten 0:24
17. Cerebral Regression 0:46
18. Guttural Satisfaction 0:52
19. Macabrotic Poetry 1:05
20. Microscopic Brain 0:38
21. From The Obsolation To The Obeteration 0:45
22. Putrification Of The Mind 1:18
23. A'Cinta No! 0:42
24. Sbigottit 0:55
25. Primitivity 46 0:55
26. Reborn In Ignorance 0:35
27. Se So Sa 1:06
28. Sucaman 0:18
29. Ottenebrated Perversation Through Mental Disorder 0:30
30. Occlused In Ottusity 0:55
31. Anal By Anal 0:41
32. Tristeza 1:29
33. Muscular Prevarication (bonus video) 1:02
Total: 25:06
Zostava:
Mario Musumeci - vokály
Marco Failla - gitary, programovanie bicích
Rodan Di Maria - basa
Kontakt:
http://www.balatonizer.com
Vydavateľ:
Devil Doll Records
|
Balatonizer - Occlused in Ottusity (2003)
Talianska skupina s pomerne nezvyčajným názvom BALATONIZER vznikla v roku 1997. Prvé, čisto grindové demo „Balatonizer“ nahrali rok na to. Súčasná zostava začala fungovať v roku 2001. Časom si našli svoju vlastnú hudobnú tvár a v roku 2002 vydali svoje prvé, tentokrát už regulérne demo „Occlused in Ottusity“, ktorého sa predalo 5000 kusov. Veľmi plodný bol rok 2003, keď najprv vydali EP „Reborn in Ignorance“ a v júli im americká firma Devildollrecords / ThisDarkReign vydala debut „Occlused in Ottusity“. Toľko zo sprievodného letáku. Je tam síce ešte kopa informácií, aká je táto kapela originálna a aký je tento album skvelý, ale to sa už pokúsim posúdiť sám.
Napriek tomu, že podľa tracklistu to vyzerá na nejakú grindovačku, nie je tomu tak. Väčšina materiálu je v podstate čistý, death metal so všetkým, čo k tomu patrí. Väčšina skladieb nemá ani minútu, takže pomerne rýchlo odsýpajú. Ináč je to novodobý (zámerne nepoužijem slovo moderný) death metal skladaný podľa príručky „Death metal pre pokročilých“. Časté striedanie temp od pomalých, valivých, cez stredné, až po pekelné náklepy, s ktorými samozrejme automat problém nemá. Gitarové riffy taktiež nepatria k začiatočníckym a deathových pískačiek si užijete jedna radosť. Melódiami album veľmi neoplýva a keby som ho mal k niečomu prirovnať, nachádzam pasáže podobné CANNIBAL CORPSE a snáď ešte viac DEICIDE, trochu SUFFOCATION atď. Nedá sa povedať, že by kopírovali jednu kapelu. Basa je takmer celý čas ukrytá v tučnom zvuku gitary a výrazne ju počuť len v pasážach, kde gitara nehrá vôbec. Nahrávke dominuje pomerne monotónny, hlboký, chrocht (ktorý mi farbou a frázovaním mierne pripomína G. Bentona z už spomínaných DEICIDE) len zriedka zachádzajúci do škrekľavejšej polohy. V niektorých skladbách (nie veľmi často) ma prekvapili klávesy, ktoré v takejto muzike skutočne nie sú bežné. Nahrávka obsahuje niekoľko pasáží vysamplovaných z filmov (podľa letáku z kultových talianskych filmov 70-tych rokov), čo naopak pomerne bežné je. Čo sa textov týka, v booklete žiadne nenájdete a vraj ani žiadne neexistujú. O obsahu skladieb si môžete urobiť obraz podľa ich názvov a podľa kresleného komiksu, v ktorom vystupujú samotní členovia kapely. Je skutočne ťažké vybrať z tohto albumu nejaké vyložené hity, pretože sú si jednotlivé skladby dosť podobné. Niežeby točili dookola rovnaké riffy, ale skôr rovnaké typy riffov. Gitarové sóla tu nie sú žiadne (je tam pár kratučkách výletov na tenších strunách, ale nie som si istý, či by bolo namieste nazvať to sólom). Zvuk je počúvatľný, aj keď trošku zahuhlaný. Každopádne, keď sa človek sústredí, počuť vlastne všetko. Ako bonus na CD nájdete videoklip k skladbe „Muscular Prevarication“, pri ktorom som sa ja osobne neubránil úsmevu. Sú to vlastne len rýchlo za sebou nastrihané rôzne pohľady na členov kapely v rozmanitých polohách s množstvom grimás. Jednoduché, ale fakt dobre urobené.
Suma sumárum, dobre zvládnutý death metal, aj keď nie ničím výnimočný, ak teda nerátam tie kratučké dĺžky skladieb, miestami použité klávesy a absenciu textovej (pozor nie vokálnej) zložky. Primitívne to rozhodne nie je, ale k vrcholom vo svojom žánri to má tiež dosť ďaleko. Čo sa počúvateľnosti týka, ak sa človek veľmi nesústredí, nahrávka prefičí, ako rýchla voda. Pri pozornom posluchu som mal ale chvíľami pocit, že už to páni trochu naťahujú.
(Golo)
|
