Štýl: rock

Skladby:
1. Song Of Liberty 3:27
2. Velvet Confessions 4:39
3. From Them 5:22
4. Do You Want To Fly? 6:40
5. Tender Renown 4:23
6. Summer Dream 2:11
7. Him Faraway 3:59
8. Within Reach 6:32
9. High On The Blind Speed 4:26
10. Sweet Disillusions 4:53

Total: 46:36

Zostava:
Zuzana Lípová - vokál
Standa Jelínek - gitara
Standa Pavlík - basa
Jarda Řoutil - gitara
Zdeněk Směšný - bicie
Ladislav Špička - klávesy
Hostia:
Skunny - vokál (01,03)
Jožka Kozumplík - trubka (02,05,07)
Mirski - altový saxofón (04,08)
Radek Motyčka - basa (03,07,10)
Jan Kozumplík - klarinet (03)
Petr Mores - akustická gitara (04)
Marek - slová (09)

Kontakt:
http://www.dyingpassion.com

Vydavateľ:
Metal Breath

Už sú tomu takmer dva roky, čo šumperskí Dying Passion vydali svoj posledný album „Sweet Disillusion“ celkom senzačne podporený domácim turné s pakistanskou dvojicou Dusk. Paradoxne práve Dying Passion svojim vystúpením predčili hlavnú hviezdu večera a o nákupe príjemnej limitovanej verzie (lim.na 300ks) z dielne Epidemie Records bolo rozhodnuté. O klasické cd sa postaralo už tradične vydavateľstvo Metal Breath, čo mi nie je vzhľadom na kvalitu nahrávky celkom jasné. Predsa len tento album mal ambície na vydanie u uznávanejšieho vydavateľstva, čo by možno odštartovalo novú epochu kapely.

Počas svojej existencie stihli Dying Passion nahrať už tri radové albumy. Premiérový album „Secretely“ možno hodnotiť z dnešného pohľadu za pomerne nevýrazný s gýčovým grafickým spracovaním. Istejším dojmom pôsobí štúdiová dvojka „Voyage“ a zavŕšenie postupnej gradácie kvality prichádza so „sladkými dezilúziami“. Toto cd prináša sviežu a energickú porciu rocku v čele s výborným vokálom Zuzany Lípovej. Úmyselne prehliadnuc niektoré fakty možno konštatovať, že hudobný vývoj kapely smeruje niekam k trip-rockovej podobe holandskej veličiny The Gathering. Najvýraznejším spojítkom obidvoch skupín sú vynikajúce vokálne výkony. Zlom však nastáva úplne niekde inde. Ako hudba The Gathering nestojí len na charizmatickej Anneke, tak sú Dying Passion až príliš odkázaní na Zuzku. Tam, kde si Holanďania dokážu premyslenou kompozíciou plnou emócií získať takmer každé hudobné srdce, Dying Passion zaostávajú. S určitým nadhľadom možno konštatovať, že výraznejšiemu rozletu medzi európsku elitu hatí cestu priemernosť muzikantov a hudobných nápadov. Na druhú stranu je toto tvrdenie v kontexte domácej scény veľmi odvážne a pritvrdé. Počas dlhej existencie sa skupine podarilo vytvoriť slušné renomé a samotný album patrí stále k tomu lepšiemu, čo sa zrodilo u našich západných susedov.

„Sweet Disillusions“ prináša na stope dlhej niečo cez trištvrte hodinu celkom 10 skladieb. Z úvodnej „Song Of Liberty“ sa počiatočne dobrý pocit vytráca hneď po niekoľkých opakovaniach a získanej averzii sa dá len ťažko zbaviť. Presným opakom je skladba „Velvet Confessions“, ktorej vysoko nastavená latka určuje hornú hranicu celého albumu. Uspávajúce a pokojné rytmy, postupná gradácia nálad a krásny vokál vytvárajú silný komplex pocitov z tejto skladby. Medzi hitovky by som zaradil taktiež pomalšiu „Do You Want To Fly“ či „Sweet Disillusions“. „Digi“ verzia albumu obsahuje navyše multimediálnu stopu s množstvom informácii o kapele, videoklipmi a v neposlednom rade príjemnú dvojicu akustických skladieb „A Long Night“ a „Microcosmos“ z predošlých albumov. Grafické spracovanie albumu je veľkým plusom; škoda len viacerých zbytočných chýb v anglickom pravopise.

Napriek spomínaným nedostatkom považujem Dying Passion za príjemnú kapelu, ktorá koncertne žiari a žiariť dúfam ešte dlho bude. Úlohou tejto recenzie nebolo vychváliť spomínané dielo vzhľadom k domácej scéne, ale skôr poukázať na nedostatky v rámci tej európskej. Myslím si, že ak sa kapele podarí kráčať s každým ďalším albumom ďalej a ďalej ako doteraz, tak sa celkom reálne môžeme dočkať vrcholného diela aj v rámci hudobnej Európy. Pre podobný príklad netreba chodiť ani tak ďaleko, poľskí Riverside sú toho najjasnejším dôkazom.

(Tomáš)