Štýl: avantgarda/pop/rock

Skladby:
1. Superskrat 6:21
2. Nebudeš zlý 8:20
3. Barry White Story 4:07
4. Pyramída 5:21
5. Brkouš 3:40
6. Priečny Peter 3:16
7. Cingi-Ľingi-To-Sa-Točky 5:59
8. Příběh vod Mississippi 8:24
9. Gročchs 4:00
10. Ničema lásky 6:19
11. Stehlík 7:21

Total: 63:08

Zostava:
Martin Huba - elektrická, akustická, basová gitara, spev, koláže, hudba a texty
Igor Havetta - bicie
Matúš Holečka - akustická gitara
Ivan Šranko - basová gitara
Richard Prekkon - klávesové nástroje
Hostia:
Miro LaKosil - husle
Milan Šranko - saxofón

Kontakt:
http://www.skratfstrku.sk

Táto nahrávka vznikla experimentálnym spôsobom - zosnímaním približne dvojhodinovej jam session skupiny Skratfštrku do štyroch stôp. Nahrávka bola následne prenesená do počítača, kde bola zúrivo zostrihaná a vznikli tak kostry zbrusu nových skladieb. Následným absolútne bezohľadným spôsobom boli jednotlivé predlohy postupne dopĺňané textami, gitarovými, klávesovými a inými fragmentami podporujúc vhodné, či potláčajúc nerelevantné momenty pôvodného záznamu. Do istej miery sa proces vzniku tohto albumu dá prirovnať k nanášaniu farieb na plátno s načrtnutou skicou za neustálej podpory náhody a improvizácie. V textovej rovine, ktorá vznikala súbežne, nahrávka prirodzene nasala podnety a situácie obsiahnuté v éteri danej doby i katakombách autorovho vnútra. Postupne sa objavila nahrávka, ktorá uplatňujúc jediné pravidlo - možnosť slobodnej tvorby bez obmedzení na pozadí radostného užívania si euforických stavov sprevádzajúce takéto poňatie tvorivého procesu - dokumentuje panenskú „šťavu“ neprofesiálnej kapely, čistú krásu neočakávaného a zaznamenáva pominuteľný a vzácny jav - tón, ktorý raz zaznel v hlbočine času a viac sa v rovnakej podobe už nezopakuje. Želáme Vám, aby ste sa pri počúvaní Superskratu bavili tak dobre, ako my pri jeho nahrávaní.

Týmito výstižnými slovami charakterizoval tvorivý proces Skratfštrku hlavný mozog kapely, Martin Huba. Pre nezainteresovaných toľko, že zložito vyzerajúce vetné konštrukcie a pohrávanie sa zo slovami možno v tomto prípade chápať ako opodstatnené a poukazujúce na všestrannú pestrofarebnosť či pestrofarebnú všestrannosť albumu. Nahrávka pôsobí od úvodných chvíľ preplneným dojmom s množstvom nápadov navŕšených na seba. Môžeme tu vzhliadnuť akúsi avantgardnú zhudobnenú fresku, ktorej význam putuje časopriestorom doby. (Dôverná znalosť mesta Žiar nad Hronom, odkiaľ kapela prichádza, slúži ako pozitívum pre pochopenie tohto úniku mimo sféry pozemské.) Pred Vami stojí jedna z najproblematickejšie stráviteľných vecí. Album, ktorý vyrušuje každým svojím momentom, sekundou svojej existencie. Ide o ťažko definovateľnú fúziu hudobných žánrov, avantgardnú psychadelickú masu popu skríženú s experimentálnym rockom. Preto je pokus o prirovnanie k čomusi známejšiemu či trvácnejšiemu neľahký. Navzdory tomu mi určité pasáže tejto nahrávky evokujú „LSD“ od Riša Müllera, s určitou dávkou asociácie i fragmenty „Pop Orthodox“ od pražských Anhead. Vždy však ide o krátkodobú podobu a album ako taký disponuje obrovskou dávkou originality; občas na úkor zaujímavosti, občas v podobe úkroku k trápnejšiemu rýmu. Napriek všetkému si kapela Skratfštrku drží svoju vlastnú (hudobnú) tvár, svoje cítenie, prevažne recesistické poňatie textov. Úvodný „Superskrat“ pojednáva o slovenskej Superstar, dvojka „Nebudeš zlý“ zase poukazuje na absenciu štipky zdravého rozumu v odkazoch Kontrafakt-u. Na tomto cd si našli svoje miesto i „metaxový“ Berry White či odkaz na Mojsejovcov a veľa veľa ďalších podnetov z poslednej doby.

A preto, paranoidní králi, cestovatelia časom a chronickí schizofrenici dávajte si pozor, Superskrat je vážnym zásahom do organizmu. Kvalita nápadov síce v priebehu počúvania albumu kolíše po akejsi trajektórii vzdialene pripomínajúcej sínus, ale predovšetkým inštrumentálne pasáže s jazzovým feelingom neomrzia. Tento album môžem doporučiť všetkým, ktorých organizmy sú schopné absorpcie komplikovanejších a hlavne i nemetalových vecí.

(Tomáš)