Štýl: industrial groovy metal
Skladby:
1. From torture to enslavement 00:41
2. Maniak 03:16
3. The white guy (and the black ceremony) 03:29
4. Something stronger 06:22
5. Another day 04:47
6. Fate contained in a cristal ball 00:50
7. Year of the scape goat 04:05
8. Dopesick 04:13
9. Act 1, part 20 3:03
10. Rush 04:54
11. The chaos we're involved in 00:31
12. Here we are 04:03
13. 4.2 destroy 02:21
14. Pornocars 02:37
15. Gods forgot me 03:56
Total: 49:40
Zostava:
Shawter - vo
Kontakt:
http://www.dagobaonline.com
|
Dagoba - Dagoba (2003)
Táto kapela z francúzskeho Marseille pôsobí od roku 2000 a toto je jej debutový album. Druhý, s názvom What Hell Is About, im vychádza v roku 2006 u domácich Season Of Mist a úprimne povedané, nie je mi celkom jasné, prečo sa pomerne prestížne metalové vydavateľstvo rozhodlo akurát pre tento spolok. Jedine že by sa aktuálny materiál výrazne odlišoval od toho z debutu, o čom ale veľmi presvedčený nie som. Skôr sa mi zdá, že Season Of Mist si chceli uloviť pomerne dôstojnú odpoveď na prevažne zaoceánske bandy, miešajúce dokopy metal, hard core, industrial a elektroniku. Toto presne predvádzajú aj Dagoba, pričom industrial sa prejavuje hlavne v surovom strojovom znení a nasamplovaných hlukoch a ruchoch. Ináč má totiž hudba tejto skupiny zo všetkého najbližšie a až nebezpečne blízko k tomu, čo na albume Roots produkovala Sepultura a čo si dnes môžeme vypočuť u Soulfly. Pokiaľ ide o vokál, tak ten zhruba v 70 percentách liniek vyznieva identicky s Maxom Cavalerom a ten zvyšok, to je ešte trochu besnejší rev, prípadne melodický spev na spôsob Devina Townsenda a Petra Tägtgrena (áno, myslím, že chlapci veľa počúvali aj Strapping Young Lad a Pain) a zefektovaných vokálov v štýle Ministry, čím by sme inšpiračné zdroje tuším aj mali pokope, ak ešte pripočítame trochu elektroniky. Ku tomu pár psychedelických, možno až etno liniek, presvedčivé hudobnícke výkony (+ napr. za pôsobivé gitarové pískačky), dobrý mohutný zvuk a slušná ťaživá atmosféra. Presvedčivý, ale mimoriadne neoriginálny materiál, prinajmenšom ja v ňom nenachádzam nič, čo by som nepočul u poltucta iných kapiel, vzývajúcich vyššie uvedené vzory. Okrem dobrého remeselného prevedenia môžem oceniť to, že vplyvy spomínaných umelcov Dagoba poskladali s rozumom a citom a to je tak všetko. Skladby 1., 6. a 11. sú inštrumentálky a okrem toho ma veľmi teší fakt, že promáč neobsahuje tú štvrťhodinu nepochybne trápneho ticha, o ktorej píše info na Metal Archives. Mimochodom, ak by stopáž albumu bola osekaná ešte o ďalších 10 minút, bolo by to skôr na prospech veci.
(Martin)
|
