Štýl: netradičný death metal

Skladby:
1. L'Exaltation De La Croix 05:32
2. Théologie Du Misanthrope 07:29
3. Sentiment Nocturne 06:50
4. Reine Martyre 06:19
5. Le Triptyque Des Enfers 06:17
6. Le Haras Des Amazones 05:07
7. Metal Hurlant 08:11
8. Le Supplicié 04:17
9. Maître Du Temps 07:09
10. Sulfureuses Contestations 06:13
11. Le Commerce Du Crime 12:23
12. Plus De Descendance 07:39
13. Théologie Du Misanthrope (instrumental version) 07:24
14. Le Triptyque Des Enfers (instrumental version) 06:11
15. The Stud Farm Of Amazones (english version) 05:03
16. Supplication For God (english version) 04:11

Total: 1:46:15

Zostava:
S.A.S (Phillipe) De L'Argilière - vokály, gitara
Jean-Jacques Moréac - basa, programovanie
Gaël Féret - bicie
Anthony Scemama - gitara
Hostia:
Patrick Rondat - gitarové sólo (4 - CD2)
You Oshima - vokály (8 - CD2)

Kontakt:
http://www.misanthrope-metal.com

Vydavateľ:
Holy Records

Francúzska skupina MISANTHROPE už na metalovej scéne pôsobí pomaly 20 rokov a svojim nie práve tradičným death metalom si získala srdce nejedného fanúšika, ktorému v tomto stýle nestačí štandard. Dva roky po progresívne vyčačkanom albume „Sadistic Sex Daemon“ tu máme novú nádielku „Metal Hurlant“, ktorá sa svojou ráznosťou a ťahom na bránku trošku vracia do minulosti. Niežeby progresívne sóla zmizli úplne, ale nie je ich ani zďaleka toľko, ako na predchodcovi.

Album otvára pekne z ostra „L'Exaltation De La Croix“, šľahanica s výborným, gitarovým sólom a trošku zbytočným ženským zborom, ktorý dvakrát štekne „allelujah“. Úvod hodný majstrov štýlu. Dvojka „Théologie Du Misanthrope“ viacmenej pokračuje v nasadenom tempe. Hneď po pomalšom nástupe sa objaví u MISANTHROPE obľúbený orchestral hit, rytmický riff ala konský cval a vzápätí rozbeh na plné obrátky. Podstatne viac priestoru dostali klávesy a nechýba ani gitarové sólo. V druhej polovici skladba spomalí a dôjde na peknú orchestrálnu pasáž a typické uplakané vokály. Výborné nápady, aj keď na môj vkus trošku zbytočne natiahnutá skladba. „Sentiment Nocturne“ je prvý pomalší kúsok na albume. Znovu dostali väčší priestor klávesy a v druhej polovici sa po prvýkrát aj výraznejšie sprogresívnie. Podľa mna si však páni mohli odpustiť agro-pasáž, do ktorej sa progresívna časť plynule preleje a celá skladba ňou aj končí. V hudbe MISANTHROPE má svoje nezastúpiteľné miesto aj nejaký ten slaďáčik. Ten dostal názov „Reine Martyre“. Akustické gitarky, zborové ženské back vokály, emotívna recitácia, jednoducho romantika. V druhej polovici skladba pritvrdí, gitary uletia na peknom, pomalom harmonickom riffe a spevák znovu niekoľkokrát zastoná. Pekná skladba, len znovu trošku zbytočne natiahnutá. Dosť však bolo „sladkého slizu“. V „Le Triptyque Des Enfers“ sa tempo vráti do vyšších obrátok, najprv šľapaváho pravidelne sekaného rytmu a po chvíli až na plné obrátky. Stredná pasáž je znovu v strednom tempe s niekoľkými veľmi pekne skomponovanými riffmi a klávesovými plochami. Nechýba samozrejme gitarové sólo. „Le Haras Des Amazones“ začína v strednom tempe s rýchloprstým úsekom v rámci riffu a postupne prejde do nosnej pomalšej pasáže s klávesovou plochou a kvílivým vokálom. Konečne dostane sólový priestor aj basa a neskôr znovu aj gitara. Titulná skladba „Metal Hurlant“ nijako nevybočuje z už popísaného konceptu. Odohráva sa v strednom až pomalšom tempe a pri svojich vyše ôsmych minútach začína trošku nudiť. Nádherným prechodom sa skladba prenesie do druhej polovice, kde nastane zmena k lepšiemu. Sekaný riff, monumentálna orchestrálna pasáž, to jednoducho MISANTHROPE vedia na jednotku. Ku koncu však zase prevládne nekonečné opakovanie. Posledný kúsok prvého disku s názvom „Le Supplicié“ je znovu rýchlopalná klepanica s pekným melodickým motívom a klávesami.

Druhý disk otvára na túto kapelu dosť nezvyklý death metalový riff a kanálový vokál, až som si v prvej chvíli myslel, že som pustil iné CD. V takomto duchu aj pokračuje, akurát hlas sa vráti do klasickej priškrtenej polohy. Na MISANTHROPE trochu nezvyčajná skladba, ktorá však znovu trpí svojou dľžkou. Ďalšia nie celkom obyčajná skladba je „Sulfureuses Contestations“ s progresívne ladeným nosným riffom ale aj značne odpálenými pasážami, blackovým stredným úsekom a samozrejme všadeprítomnými klávesami. Najdlhšou skladbou dvojalbumu je „Le Commerce Du Crime“. Otvára ju akustické intro so šumom mora v pozadí a neskôr sa pripojí pomalý melodický riff a spev. Po prvých dvoch kúskoch (a hlavne druhom) je to trochu návrat k tradičnejšej podobe hudby MISANTHROPE a nebyť nenápadných úletov basy a bicích, zvláštnych retrodoomových klávesových vložiek a podareného, melodického, dosť heavy metalovo znejúceho záveru bola by dosť ťažko počúvateľná. Poslednou regulérnou skladbou albumu je „Plus De Descendance“. Znovu začína nezvyčajným kanálchroptom, ale aj značne jednoduchým a otrepaným, nemelodickým riffom. V podobnom duchu sa žiaľ ťahá takmer celá a mierne ju zachraňuje akurát zaujímavá pasáž s pekne naslapovanou basou a záverečné gitarové sólo hosťujúceho Patricka Rondata. Prvým bonusom je inštrumentálna verzia „Théologie Du Misanthrope“, ktorá sa však od tej neinštrumentálnej líši len absenciou vokálnej stopy. Iný rozdiel som nepostrehol ani pri dosť pozornom porovnávaní. Úplne rovnako je na tom aj ďalšia inštrumentálna verzia, tentokrát skladby „Le Triptyque Des Enfers“. Podobným postupom vznikli aj posledné dve skladby „The Stud Farm Of Amazones“ a „Supplication For God“, kde je akurát francúzska vokálna stopa nahradená anglickou. V druhej spomenutej sa na všemožných vokáloch podieľal aj druhý hosť You Oshima z kapely KADENZZA.

Čo k tomu dodať na záver. Napriek tomu, že MISANTHROPE je výnimočná kapela, „Metal Hurlant“ nepatrí k ich vrcholom. Jednoznačne tu platí, že menej môže byť niekedy viac. Hudobné výkony na tomto albume sú výborné, zvláštny, priškrtený vokál môže niekomu vadiť, ale dá sa naň zvyknúť a za tie roky sa stal podstatným rozpoznávacím znakom kapely. Zvuk je tiež fantastický, všetky nástroje krásne zvonia, aj keď rytmičák je nazvučený trochu ako umelohmotné vedro (Je to skôr nezvyklo zaujímavé, ako zlé. Aspoň mne sa to páči.). Po kompozičnej stránke je to trochu horšie. Až príliš mi do uší bije jednotvárnosť, ktorá vzniká podľa mňa často neprimeranou dĺžkou skladieb. Napriek tomu si výborných nápadov vychutnáte dostatok, akurát sú roztrúsené v pomerne riedkej omáčke. Každopádne som už teraz veľmi zvedavý, ako znie hudba tejto francúzskej legendy naživo.

(Golo)