Štýl: death metal
Skladby: 1. On Silent Waves Of Terror (instrumental 0:48 2. Stunning Sweetness Of Revenge 3:23 3. Infected Bastard Planet 3:04 4. De/Ad/Generation Of The Millenium Hysteria 3:45 5. Steel Wind Symphony 3:44 6. Mitgefangen. Mitgehangen (Neckbreaking Consequences) 3:18 7. Last Dawn Of The Cursed (instrumental) 1:25 8. Something Almost Buried (2001 Re-Recording) 4:08 9. Tedd Deireádh (2001 Version) 5:26 10. The Awakener (KATAKLYSM cover)
Total: 33:13
Zostava:
Martin Lukáč - vokály Robo Kuzma - bicie Peter Sabo - gitara Erik Vitek - basa Martin Oravec - gitara
Kontakt:
nomenmortis@post.sk
Vydavateľ:
Dreamfog Music
|
Nomenmortis - The Day You'll Lose Your Head (2002)
Na novinku košičanov NOMENMORTIS som sa dosť tešil, pretože ich debutový album How I Learn To Bleed...For The Things I Wish To Forget ponúkal veľmi slušnú dávku našľapaného death metalu. To čo sa ozvalo zo sluchátok keď som si pustil novinku ma však doslova odrovnalo.
Album otvára kratučká akustická vybrnkávačka za sprievodu morského prílivu, akú by som skôr očakával pri nejakom doom metale, ale prvé tóny úvodnej skladby hneď všetko uvedú na pravú mieru. Priamočiare brutálne riffy, zabijácke bicie a neskutočne zverský vokál, to sú tri atribúty, ktoré najvýstižnejšie charakterizujú hudbu tohoto zoskupenia. Oproti minulému albumu sú kompozície o niečo jednoduchšie, čo ale vôbec nie je na škodu. Skladby sú takto ešte energickejšie ako v minulosti. Škoda, že toto dielko nevyšlo o takých šesť-sedem rokov skôr. Dnes by to bola určite kultová nahrávka. Takto je to "len" veľmi kvalitný náhul. Keby som mal hudbu NOMENMORTIS k niečomu prirovnať napadá ma KATAKLYSM v období Sorcery a Temple Of Knowledge a miestami MORBID ANGEL okolo Covenant a neskôr (hlavne sólami aj keď to nie sú až také šialenosti aké produkuje veľký Trey). Album tématicky končí vybrnkávanou inštrumentálkou Last Dawn Of The Cursed, za ktorou ešte nasledujú dve prerobené staršie skladby a oproti originálu o niečo veselšie zahratá cover verzia The Awakener od už spomínaných KATAKLYSM. Zvuk je oproti minulému albumu trochu špinavší ale každý nástroj počuť dobre a aj ako celok pôsobí celistvo. Obal patrí jednoznačne k tým podarenejším. Tvoria ho nejaké stredoveké rytiny nabodávania na kopie a podobných neradostných výjavov. Texty sú poriadne mizantropické, plné nenávisti k degenerovanému ľudskému odpadu.
Nový album NOMENMORTIS jednoznačne odporúčam všetkým milovníkom brutálneho, priamočiareho náhulu. Toto je presne hudba, aká v súčastnosti na Slovensku (a nie len tu) chýba. Len tak ďalej. Už sa teším na živú prezentáciu tohoto materiálu.
(Golo)
|