Štýl: melodický death metal

Skladby:
1. Intro 2:02
2. Vighun 5:34
3. I Buried A Human Body 5:34
4. Of God And Hate 5:05
5. Plague Within 5:20
6. Suicidal Dream 6:11
7. The Disaster Cause 5:16
8. Waiting For Death 5:20
9. The Last Drop Of Blood 4:31
10. Dancing With Shadow 4:46

Total: 50:37

Zostava:
Filip Valach - gitara
Michal Libiak - bicie
Juraj Senka - vokály
Juraj Vojtek - gitara
Marek Klikáč - basgitara

Kontakt:
http://www.vighun.com

Priznám sa, že ak sa mi do rúk dostane demo-debut v rozsahu skôr dosť dlhohrajúceho albumu, neubránim sa myšlienke na to, či si náhodou niekto na prvý raz nenaložil viac, než zvládne. Ono to totiž niekedy býva skôr fiasko, ale tu a tam sa vyskytne aj celkom príjemné prekvapenie. Necelé štyri roky fungujúce kvinteto Vighun z juhoslovenských Vrábľov má našťastie bližšie k tomu druhému.

Neviem presne, aká je momentálne na slovenskej scéne situácia v „rezorte“ melodický death metal, momentálne si okrem Antares ani nikoho výraznejšieho nevybavujem, takže povedzme, že je to v tunajšom podzemí menšinový žáner a Vighun sa tak ocitli na teritóriu, kde je priestoru pomerne dosť.

Chalani to teda „roztočili“ v desiatich skladbách, z ktorých prvá je pôsobivá inštrumentálka, spĺňajúca úlohu introdukcie. A potom až do konca album pokračuje v stredne rýchlom až rýchlejšom tempe melodického death metalu, do ktorého občas vstúpia uvoľnenejšie, často melancholické vyhrávky. Hudba Vighun je skôr priamočiara než postavená na nejakej super technike, bez ohľadu na to však počuť, že hudobníci si so svojimi nástrojmi rozumejú dosť na to, aby vedeli hrať a aj komponovať. Materiál albumu je dosť vyrovnaný, netrčia z neho žiadne výrazné hity, ale na druhej strane majú tie skladby hlavu a pätu, nejde o s nadšením a bez ladu a skladu pospájané pasáže v duchu prístupu „takto to musí byť jedine dobré“. Veľmi sa mi ráta, že melodický death metal v podaní Vighun nenesie nejakú zjavnú pečať inšpirácie čerpanej u povedzme veľmi dobre známej škandinávskej scény. Skôr by som povedal, že výrazná melodika Vighun stavia na domácom melodickom cítení, nejak sa neviem ubrániť dojmu, že z nej cítiť vplyv, aký som naposledy počul u skôr folklórom ovplyvnených metalových spolkov - melodika je skrátka skôr zasnená, ale na druhej strane naliehavá a skôr upokojujúca ako bojovná, čo v spojení s deathmetalovou hutnosťou vytvára zaujímavý efekt. Dobré sú tiež kontrasty, kedy sa z rozjasnenej, prípadne zádumčivej melodickej plochy prejde do drsného drvenia a hudbe dosť pomohlo aj využitie gitarových chórusov, vyhrávok a celkom príjemných melodických sól.

Vokálne máme do činenia so skôr hlbokým deathmetalovým revom, ktorý, ak pritlačí na pílu, nemá ďaleko dokonca k Sylvainovi Houdemu na „Sorcery“ od Kataklysm, ale samozrejme nepracuje tak živelne. Možno by v budúcnosti stálo za pokus použiť viac polôh revu, len kvôli spestreniu. Rozhodne nemám na mysli nejaký ten čistý vokál.

Textovo sa album zaoberá hlavne realitou sveta a tým, čo sa odohráva pod ľudskou lebečnou klenbou. Pokiaľ ide o zvuk, tak v rámci prvotiny je viac ako dobre počúvateľný, gitary by možno miestami zniesli viac ostrosti, ale v zásade dobrá práca. A vydarený debut.

(Martin)