Štýl: ultra-doom

Skladby:
1. Coalescent Of The Inhumane Awareness 14:29
2. Sonorous Howl From Beyond The Stars 11:42
3. Upon The War-Torn Shape Of Cold Earth 17:15
4. In The Arcane Clasp Of Unwritten Hours 15:27
5. Entreaties To Primaeval Chaos 07:43

Total: 66:36

Zostava:
LL - Coalescent of the Obscure Knowledge
MM - Beholder of the Cold Infinities

Kontakt:
http://www.kolumbus.fi/makela.matti/tyranny

Vydavateľ:
Firebox Records

Pomerne nová a neznáma fínska skupina TYRANNY zjavne patrí k tým, čo sa im bežný doom metal javí ako rýchly, melodický a v podstate veselý a preto siahli po jeho najextrámnejšej forme, ktorá síce nie je až taká populárna, ale má zato pomerne stále jadro vyznávačov. Pravdu povediac, mne tiež takáto muzika vôbec nie je proti srsti. Nazrime však hlbšie pod pokrievku do hrnca s názvom “Tides of Awakening”.

Bez akéhokoľvek intra sa spustením disku začne z reproduktorov valiť nepriestupná hmla v sprievode čierneho kloktajúceho asfaltu. Intro by tu vlastne bolo úplne zbytočné, pretože jeho úlohu zastáva skutočne pomalý nástup prvej skladby, kde sa spoľahnúť môžete len na pomaly odbíjajúcu rytmyku, ku ktorej sa postupne dlhoznejúcim akordom pridáva gitara a o chvíľu aj klávesy. Potom náznak ženského vokálu a po dvoch minútach sa zapojí hlavný vokál, ktorý patrí k tomu najhlbšiemu, čo kanalizácie tejto planéty dokázali rozoznieť (samozrejme aj za pomoci príslušných vylepšovacích mašiniek). A je tu nástup hlavnej, melodickej a značne monumentálnej linky. Nie je to však melódia, akú si budete bežne pohmmkávať na ulici. Patrí skôr k tým zasneným, náznakovým, ktoré ťažia z dlhotrvajúcich harmónií, keď v akorde znie gitara s klávesami a basou, pričom o náznak melódie sa stará jednoduchá, jednostrunová gitarová linka (tu tá jednoduchosť vôbec neprekáža, ale práve zvýrazňuje efekt neurčitého plynutia, v ktorom sa k slovu dostáva fantázia samotného poslucháča). Na tomto je v podstate postavená celá tvorba mojich obľúbencov ESOTERIC. Umenie týchto kapiel spočíva podľa mňa práve v tom, že napriek maximálnej jednoduchosti v zásade 2-3 akordy (trošku preháňam) dokážu hrať 10 minút bez toho aby to nudilo, pričom od poslucháča to vyžaduje len aby sa naladil na ich vlnu, nastúpil a nechal sa viezť. A ako vlastne (napriek na prvé počutie možno jednotvárnosti) udržujú poslucháča v deji? Prostriedky sú jednoduché, ale účelné. Z konštantne valiacej sa masy pomaly vystupujú tu klávesy a rôzne zvuky z nich sa lúdiace, tu zase už spomínané náznaky gitarových, melodických liniek potom sa zase konštantný chropot zmení v mierne iný chropot a nakoniec to hlavné, z času na čas sa vynorí výraznejšia melódia, ktorá po tom nemelodickom plynutí zapôsobí ako balzam na dušu. Ťažko sa to popisuje, dobre sa to počúva. V tomto štýle sa odohráva vlastne celý album, pričom jednotlivé skladby sú prepojené klávesovými medzihrami (z ktorých za melódiu sa dá považovať len tá medzi skladbami 3 a 4). Skutočne jednoliata, kompaktná masa bez nepatričných odklonov k iným hudobným štýlom. Posledná skladba “Entreaties To Primaeval Chaos” je akýmsi outrom, kde jednotlivé nástroje na hru úplne rezignovali. Neurčité zvuky s ozvenou veľkého uzavretého priestoru (žeby jaskyne?), hrmotiace tympány, husté klokotanie, mužské, zborové hlasy, dunenie, záver ako sa patrí. Keď k tomu pridáte podarený, mohutný zvuk a pekný booklet s tmavo-zelo-šedým okom čohosi..... efekt je zaručený.

Bežný poslucháč na tento album asi nervy mať nebude, ale milovníci extrémov typu ESOTERIC, SKEPTICISM, trochu EVOKEN, UNHOLY, DISEMBOWELMENT, prípadne aj KHANATE, ASVA, alebo WINTER si podľa mňa prídu na svoje. Nie je to dielko vo svojom štýle dokonalé, ale značne nadpriemerné.

(Golo)