Štýl: moderný, melodický thrash metal

Skladby:
1. Empty Threats 03:05
2. Tons Of Hate 02:41
3. The Gift/The Curse 02:48
4. A Treacherous Ride 02:45
5. Head First 03:22
6. Born Dying 03:38
7. The Man I've Known As Me 02:12
8. Burn Alive 03:32
9. I Won't Forgive 03:09
10. Vision Within 03:24
11. Life Surreal 02:42
12. True Identity 03:34
13. Downfall 03:05
14. I Please My Hunger 02:30

Total: 42:27

Zostava:
Andreas Öman - vokály
Niklas Kupper - gitara
Anders Björk - gitara
Mattias Hansson - basa
Andreas Engman - bicie

Kontakt:
http://www.searingi.com

Vydavateľ:
Black Lotus Records

Na začiatku sa mi zdalo, že album “Bloodshred” od mne neznámej (toto je vlastne ich prvý album) švédskej kapely SEARING I bude kandidátom na vcelku pozitívnu recenziu. Postupom času som však prichádzal na to, že nie je všetko také skvelé, ako to na prvý posluch vyzerá.

SEARING I valia rýchly, melodický thrash metal, aký je teraz dosť v kurze a treba povedať, že im to celkom ide. Skladby sú z veľkej väčšiny v rýchlom, polkovom, tuca-tuca tempe s občasnými spomaleniami do stredných polôh, obsahujú množstvo chytľavých melódií a riffov, nejaké tie zasekávačky, ako sa na thrash metal patrí, gitarové sóla a drsné vokály v niektorých refrénoch prechádzjúce do drsno-melodickej polohy. Všetko to navyše zastrešuje veľmi podarený, nabrúsený zvuk. Kde je teda problém? Ten hlavný je asi stereotyp. Chlapci jednoducho nevymysleli nič nové a len opakujú to, čo hrá kopa známejších spolkov bez akéhokoľvek vlastného prínosu, alebo aspoň niečoho, čím by sa dali odlíšiť od masy. Navyše je album na môj vkus trochu zbytočne dlhý a človek si ho tým pádom ťažko vypočuje s plným sústredením od začiatku až do konca. Podľa mňa sa dalo vybrať pár hitoviek, ktoré by stačili na kratší, dlhohrajúci album. Keď to tak prejdem po jednotlivých kusoch, vyzerá to asi takto:
1. Empty Threats je našľapaná hitovka, ktorá ukazuje takmer všetko v čom sú chlepci dobrí.
2. Tons Of Hate aj napriek slušnej zasekávačke pri konci patrí skôr k priemeru. Neurazí a vyplní priestor.
3. The Gift/The Curse je prvý z pomalších kúskov a v kontexte albumu je to pozitívne spestrenie.
4. A Treacherous Ride nebyť zborového refrénu s náznakom melódie vo vokáloch úplne zapadne do priemeru.
5. Head First začína elektronickým introm, ktoré poskytuje výbornú šancu chytiť sa do naznačeného rytmu. SI ju však nevyužijú. Celkovo ale patrí k tomu lepšiemu na albume.
6. Born Dying má vďaka dobrej melodickej linke hitové ambície, aj keď sólo je dosť otrasné.
7. The Man I've Known As Me je ďalšia šľapavá, ale ináč dosť šedivá vypĺňačka, ktorá ma zaujala akurát pasážou, kde šľape basa s bicími, bez gitary.
8. Burn Alive patrí znovu k tým hitovejším so zborovým refrénom a pestrejšou štruktúrou.
9. I Won't Forgive je na tom podobne vďaka dobrej melodickej linke a “melodickému”, zborovému spevu v refréne. Veľmi osviežujúco pri tom pôsobí zasekávačka v strednej pasáži.
10. Vision Within pôsobí po dvoch hitovkách dosť vypchávkovo a zbytočne.
11. Life Surreal je na tom o niečo lepšie, ale v podstate je to tiež len omáčka.
12. True Identity by znovu patrila k tým šedivejším nebyť spomalenia a meshuggahovskej zasekávačky a pískačky v druhej polovici.
13. Downfall okrem toho, že sa radí k tým pomalším na albume ma nezaujala v podstate ničím.
14. I Please My Hunger sa z albumu tiež nijako nevymyká a patrí k lepšiemu priemeru.

Keď sa tak na to pozerám, na album by som ja zaradil 1, 2, 3, 5, 6, 8, 9, 12, 13, 14. V takejto skrátenej, tesne nad polhodinovej verzii by podľa mňa dosť nabral na dynamike a nestihol by začať nudiť.

Fanúšikovia, ktorí sa vyžívajú v kapelách typu THE HAUNTED, DARKANE, IN FLAMES, prípadne našich susedov CASKETGARDEN a možno trochu aj GRIP INC. by si na tomto albume mohli pochutnať. Ja som úplne nadšený nebol, aj keď sa našli celkom šľapavé a chytľavé pasáže. Hudobníci sú to dobrí, možno by stačilo trochu prebrúsiť nápady a v budúcnosti by to mohlo byť podstatne lepšie.

(Golo)