Štýl: „cold metal“

Skladby:
1. Die Nacht 4:34
2. Mother Of Me 6:12
3. Husman 5:20
4. Nur keine Angst 5:00
5. The Black Light Of New Days 4:14
6. Infernmezzo 0:52
7. Ragnarök 4:12
8. Welcome In Your Remember 5:01
9. Black Sabbath (cover) 5:04

Total: 40:31

Zostava:
Nexus - gitara, basgitara, klávesy, programovanie
Modk - gitara, basgitara
Prometheus - vokály

Kontakt:
http://www.neron-cz.com

V čiernom svetle nových dní sa zjavuje ďalšia tlupa temnote naklonených duší, skúšajúcich šťastie na pomaly ale isto sa rozrastajúcej českej plus-mínus blackmetalovej scéne. Trio, ktoré k názvu inšpiroval zrejme jeden z tých „odviazanejších“ rímskych cisárov, ako svoj štýl uvádza „cold metal“, dajme tomu, je to možno lepšie, ako hodiť všetko od povedzme „hviezdych“ a patrične pompéznych Dimmu Borgir po najhlbší underground, dodnes s patrične „odpadovým“ zvukom oddane brúsiaci odkaz Bathory, Von, Mayhem, Darkthrone alebo Burzum do všetko a nič nehovoriacej škatuľky „black metal“.
Neron vznikli v roku 2002 a v pôvodne dvojčlennej zostave stvorili o rok na to nahrávky „Duch Sedmihoří“ a „Die Nacht“. Nepočul som ich, aktuálne dielo teda nemám s čím porovnať a tak sa pokúsim zhrnúť svoje dojmy z toho, čo si možno na CD v priebehu 40 minút vypočuť. Kotúč obsahuje osem vecí z dielne kapely a deviaty bonus, ktorý kedysi v hardrockovom a metalovom praveku pôvodne stvorili klasici Black Sabbath.
Čo poslucháčovi udrie do uší ako prvé, je na pomery neveľmi známej a skôr „čiernej“ kapely dosť vydarený a vážne „chladný“ zvuk. Ten chlad majú na svedomí možno práve naprogramované bicie, ktoré niekto môže pokladať za handicap, niekto iný ich zase ocení. Odhadujem, že k ich použitiu došlo kvôli syndrómu „nejsou lidi“, ale ak bolo zámerom Neron dosiahnuť aj občas mierne odľudštenú atmosféru, tak tú strojovosť rytmiky dotvorila viac ako slušne.
Celkovo je hudba na tomto CD v znamení skôr ťaživej a mrazivej atmosféry, pri posluchu sa ľahko môže vybaviť nočný chlad, tajomno a nepokoj. Skladby sa rozhodne nesnažia kamsi uháňať rýchlosťou blízkou tej, ktorou vesmírom letí svetlo, naopak, podstatná časť albumu sa odvíja v stredných a pomalších, valivých tempách, čo mne osobne pripomína začiatky a nálady nórskych Aeternus. Prispieva k tomu aj gitarová hra, dosť ovplyvnená hlavne klasickejšou érou severského black a death metalu. Je naklonená prevažne atmosferickým a melodickým postupom, na niektorých miestach v rámci zachovania nálady volí až minimalistické postupy, ale na iných, a tých je väčšina, je dosť prepracovaná, žiadne techniky prosté trojakordové rezanie. To je veľké plus, okrem atmosféry tu teda máme aj hudbu, skladby, ktoré plynule z voľných a stredných partov vygradujú až do náklepov a potom sa vrátia k jadru veci. Kompozične ide v rámci používania niekoľkých základných temp o zvládnuté a vyvážené veci, ktoré nepredstavujú nič extra objavného, v zásade často znejú dosť predvídateľne, ale na druhej strane im nechýba atmosferický náboj a istá dávka dramatickosti. Pochváliť možno aj vokál, pohybujúci sa väčšinou v dvoch rovinách brechania a krákania, ktoré ale nikdy neznie hystericky, prípadne smiešne a hlavne je zvládnuté aj v oblasti frázovania. Spieva sa prevažne po nemecky a tento „hranatý“, tvrdý pre niekoho nie priam hudobný jazyk tu znie dosť efektne. Občas príde na rad čeština a angličtina, kľúč, podľa ktorého Neron postupujú pri výbere jazyka, mi jasný nie je („politiku“ v tom nikto prehnane aktívny hľadať nemusí), ale podľa výsledku súdim, že vedia, čo robia. Textovo ide o príbehy, v ktorých hlavnú úlohu hrajú napr. zima, tajomno, temné historky, opäť raz nič nového, prípadne absolútne bravúrne spracovaného, ale každý robí to, čo ho baví, či to niekto nazve klišé, je už druhá vec.
Vlastné skladby Neron sú teda na tom asi tak, že slušne zvládnutá hudba trojice nepochybne ambicióznych muzikantov určite neohúri nejakým novátorstvom, ide o počúvateľný a aj zvukovo bezproblémový plus-mínus temný metal, aký po svete hrajú stovky mladých bánd, ale pár posluchov nemá čím uraziť, skôr ukazuje využiteľný potenciál do budúcnosti. Cover od Black Sabbath je „dezertom“ pre tých, ktorým neronovská nádielka nestačila. Ide o skladbu, bez ktorej sa nezaobíde žiadny tribute album britskej legendy, sám som počul už mnoho jej verzií, táto aktuálna zaujme asi hlavne „moderným“ divokým death/blackmetalovým prevedením a jednoduchou, ale mimoriadne pôsobivou melódiou vo finále.

(Martin)