Štýl: brutal death metal

Skladby:
1. Body Ravage 03:17
2. Freaking on the Mutilated 02:40
3. Left in Grisly Fashion 03:05
4. The Corpse Garden 04:01
5. Bluedrum Torso 03:02
6. Victims of the Absurd 02:23
7. Shotgun Horror 02:56
8. Disemboweled 02:17
9. In Death's Decay 02:21
10. Bloodlust Redemption 03:02

Total: 29:02

Zostava:
Niels - vokály
Roel - sólová gitara
Benny - gitara
Patrick - basgitara
Michiel - bicie

Kontakt:
http://w

Vydavateľ:
Neurotic Records

Máte záujem o excelentný príklad európskeho prístupu k žánru zvanému brutal death metal? Nech sa páči - k dispozícii je tretí album holandských rozparovačov alebo aspoň zohavovačov Prostitute Disfigurement. Už to, že sú z krajiny, kde sa death metalu na rôznych úrovniach extrémnosti darí od konca 80. rokov, a že ich kolegami na scéne sú tak nezničiteľní klasici Sinister, ale aj mladšia a mladá krv v zosobnení bánd ako Mangled, Pyaemia, Disawoved, Arsebreed a mnohých ďalších, by aj pre fans, ktorí doteraz s kapelou česť nemali, mohlo byť istým indikátorom kvality. A tej sa aspoň podľa môjho názoru na tomto CD dočkajú.
Tí, ktorí počuli predošlý album „Deeds Of Derangement“, si môžu byť viac-menej istí tým, do čoho idú v prípade novinky. P.D. nezačali svoju hudbu ani „modernizovať“, ani nevymäkli, ani sa nesnažili „osloviť širšiu poslucháčsku obec“. Jediné, o čo im tu evidentne išlo, bolo posunutie ich mäsiarskeho kumštu k ešte väčšej dokonalosti zvráteného extrému.
Spomenul som európsky prístup - ten je jasný zvlášť z gitarových postupov. Nenájdete tu žiadne americké prstolamy, ani slamming, ani hojdavé tempá a valivé zvoľnenia, žiadne pseudojazzové alebo z HC požičané postupy, typické pre množstvo kvalitných, priemerných a aj „o ničom“ bánd, ktoré v súčasnosti zaplavujú scénu už nielen z USA, americký štýl totiž žne obdiv u epigónov prakticky vo všetkých kútoch sveta, kde je ako-tak zavedené elektrické vedenie a kde sú k dispozícii aspoň nejaké nástroje, aparáty a štúdiá. Riffovanie Prostitute Disfigurement je vyslovene old school priamočiare, postavené skôr na harmóniách a občas takmer melodických postupoch, mne osobne sa pri počúvaní gitár vybavujú napríklad klasické veci od Deicide, Cannibal Corpse, Massacre, samozrejme všetko zahrané o triedu extrémnejšie, a to ešte musím dodať, že množstvo postupov vyznieva tak (v dobrom slova zmysle) archaicky, až výsledok pripomína zbesilú verziu Possesssed. Melodika sa neobmedzuje len na podkladové riffy, vo veľkej miere ovláda aj sóla, skrátka by jeden pochyboval, že z niečoho takého môže vzniknúť čosi, čo si štýlové označenie „brutal death“ naozaj zaslúži. Takže aby nebol omyl - tie harmónie a melódie nevyrábajú žiadny „romantický“ efekt, vďaka zvuku a stavbe znejú akurát tak mimoriadne energicky, agresívne a besniaco pochmúrne. Okrem toho ich vopred ženú bicie, ktoré za jediné pre ozajstných brutalistov vhodné tempá považujú klepačky, potom zase klepačky, ktoré sú prestriedané klasickým rýchlym tempom (tzv. „thrash metal“:-)), potom teda tu máme klepačky a niekedy, kto by tomu uveril, sa zjaví stredné tempo a občasné zasekávanie, ale hlavne sa nesmie zabudnúť na tie klepačky. Vo výsledku sa ponúka veľmi hrubé prirovanie k Brodequin s ich rýchlosťou, ale s „melodickými“ európskymi gitarami. Kto si ešte stále nie je istý, či táto vec je pre neho dosť „brutal“, nech si počká na vokál. Ten sa poväčšinou nesie v rovine mimoriadne zverského chrochtania, typické „yyyyyyyyy“ grúlenie, chliev, ale našťastie v ňom nie sú prebudené výšky, preto na rozdiel povedzme od prasačinca švédskych Stabwound alebo pár pasáží na predošlom albume Fleshless neznie nechcene komicky. O spestrenie sa stará pár liniek v skôr revanej polohe, pár ďalších, kde sú oba prístupy k vokálu zmixované, a aby toho nebolo málo, tak Nielsovi na niekoľkých miestach sekundujú hostia, Robbe z Disawoved (Niels sám frázovaním pripomína Robbeho „mlynček“ v nesmrteľnom „hite“ Rhizome z Perceptive Deception od Disawoved) a Joey z Pyaemie (obaja hostia spolu fungujú v Arsebreed). Zvuk je zo štúdia Excess, kde točí napr. celá holandská extrémna elita, takže obavy mať netreba. Texty sú násilné gore príbehy, to teda žiadne prekvapenie nie je, hudobne tiež nič extra nového, ale album odsýpa vražedne a chytľavo, osobne som mimoriadne spokojný, toto fakt môžem.

(Martin)