Štýl: funny grind core

Skladby:
1. Unsere Mutter ist halt anderes 2:44
2. About Love 1:31
3. Wo Shiang He I Bei Pigyu Ma 0:55
4. Blues 1:16
5. Genocide (Future) 0:39
6. Queen 2:06
7. Jessussito 2:21
8. Keck At 0:47
9. Conceal Birth (light) 0:28
10. Uhořelá 2:03
11. Bass Fuck 0:51
12. Eko Feko 0:30
13. Muhamad Mula Omar vs. Bashah Masud 2:42
14. Imhotep 2:06
15. Abdurrahman Halayi a ciceklerin dili 3:03
16. Jdi spát 0:46
17. Commercial Tarts (live track) 2:06
18. To Be Short Of Shouts (live track) 1:12
19. You Better Self (live track) 2:05
20. Russsssia (live track) 1:12

Total: 31:35

Zostava:
Chessgrinder - gitara
Mesy - vokál
Kredlák - vokál
Zbýša - basgitara
Davezerker - bicie

Kontakt:
http://onanizer.euweb.cz

Vydavateľ:
Lecter Music Agency

Už nejaký ten piatok existujúca kapela, podľa názvu zrejme propagujúca maximálne bezpečný sex s osobou, ktorú sexujúci miluje najviac, má od minulého roku na konte druhý album. Zoznam počinov západočeského spolku je výrazne bohatší, sú tam rôzne splitká a iné veci, klasicky zneprehľadňujúce grindografiu. Nič z predošlej tvorby som nepočul, takže recenziu uvarím z toho, čo mám k dispozícii. Intro je nejaká klasická alebo filmová hudba, poznám ju, ale zaboha neprídem na to, o čo presne ide. Nasledujúca skladba zrazí očakávania od kapely na úroveň merateľnú hodnotami veľmi blízkymi nule. Ide totiž o bohapustý rachot, postavený na jednej gitarovej linke, bordeloidných bicích a vokáloch v štýle „v blázinci horí“. V dvojke a ďalej sa našťastie všetko zlepší na úroveň počúvateľnej nekomplikovanej extrémne grindovej paľby. V zásade klepačka za klepačkou, do toho punkové rytmy, skladby kratšieho časového rozsahu, akurát tak na vytrasenie gebule. Neviem, ako vážne chalani svoju tvorbu berú, mám neodbytný pocit, že sa ňou hlavne bavia a o „posolstvo“ ani „umenie“ extra nejde, ale musím povedať, že ich drvenie má čosi do seba. Na grind nečakane výrazná nekomplikovaná melodika má svoje čaro, zbesilé vokály v niekoľkých polohách sú vydarené a pokusy o spestrenie v podobe pseudoorientálnych či španielskych melódií, vokálov v štýle „lá-lá-lá“ a kadejakých vybrnkávačiek či dokonca „čistého spevu“, zasadené do energickej, skôr veselej brutálnej hudby sú veľkým plusom. Ak zábavný grind, tak tadiaľto cesta vedie. Do istej miery mi tento prístup pripomína možno už polozabudnutých klasikov Sore Throat alebo šialených nemeckých recesistov The Excrementory Grindfuckers. Zvukovo je nahrávka v rámci štýle na úrovni lepšieho priemeru, ono aj „srandagrind“ je hudba, s ktorou je lepšie ísť do štúdia, ak má ľudí zaujať. Po 16 skladbách, ktoré uzavrie snáď naštvaná či zúfalá matka niektorého z členov, prichádza bonus v podobe štyroch koncertných skladieb, stiahnutých na koncerte v rakúskom Wolfsbergu (slušný zvuk, energia tam je) a komu by bolo málo, má ešte aj vyše polhodinové video zo Salzburgu. Dosť dobrý matroš, ak nehľadáte nič viac, len pobavenie na pár posluchov.

(Martin)