Štýl: hard core/metal

Skladby:
1. Intro 0:23
2. N.N.N. 1:20
3. Zadumaná 2:48
4. Propaganda 2:51
5. Citový atentát 3:13
6. Vetřelci 2:27
7. Šroubkový kolaps 2:52
8. Jarní psychóza 3:16
9. Svízel 4:29
10. Halucinogenní orgasmus 2:37

Total: 28:58

Zostava:
Škopek - basgitara, vokál
Sitič - gitara, vokál
David - bicie nástroje
Hruša - vokál

Kontakt:
http://www.nikdydost.xf.cz

Tak, máme tu ďalšiu bandu z Uherského Hradišťa, kto by to bol povedal... Nikdy Dost sa začali formovať už pred desiatimi rokmi a to, čo sa vtedy začalo ako jednorazová zábava na narodeniny, je dnes fungujúcou kapelou so všetkými možnými zmenami v zostave, experimentmi s jedným aj dvoma vokalistami a podobne. Popri týchto udalostiach sa im podarilo v roku 2002 nahrať demo a minulého roku si na konto pripísali debutový album, vydaný na vlastné triko. 11 skladieb presviští, prehrnie a prevalí sa behom necelých 29 minút. Kapela svoj štýl nazýva „tche onnanist core“, ktovie prečo, hudobne to nejaká onania nie je, akurát to dobre hrá.
V intre sa poslucháčstvu prihovorí božský Kája po návrate z Las Vegas (zdatná imitácia), pokynie Felixovi S. a ďalej je to v réžii Nikdy Dost. Tí hrajú drsný, hustý novodobý plus-mínus hard core skôr európskeho razenia, riadne ovplyvnený metalom. Netreba si však predstaviť v súčasnosti vychytený a občas už aj vyčerpaný metalcore, postavený na mixovaní agresívneho melodického death metalu a HC, tzn. nečakajte nijaký Caliban alebo Heaven Shall Burn ani nič podobného. Skôr by sa dalo povedať, že Nikdy Dost sú dosť ovplyvnený Sepulturou z obdobia Chaos A.D. a Roots, prípadne tým, čo Max dnes stvára v Soulfly, takže poriadne tvrdá rocková hudba na pomedzí viacerých štýlov. Konkrétne u Nikdy Dost sa mieša drsný ťažkotonážny valivý, resp. skákavý hard core a rýchly dravý thrash, občas až death metal. Znie to skôr dobre ako originálne, čo je problém väčšiny aj kvalitných tvrdých bánd. V prípade Nikdy Dost je istým originálnym prvkom spev v rodnom jazyku, kapela používa hlavný a dva sprievodné vokály, prevažne ide o rev a pokrik, občas niečo civilnejšie, ale nečakajte žiadne numetalové popevky, čo je mimoriadne veľký plus. Ešte väčším plusom je, že nikto nerapuje. V skladbe Svízel si zahosťuje aj ženský vokál, ktorý ale celkovú drsnosť materiálu neuhladí rovnako, ako sa to nepodarí niekoľkým s citom vloženým melodickým linkám, ktoré sa na albume nájdu.
Zvuk je štýlovo hutný a ťažký, pritom čistý a vyvážený. Nahrávalo sa, nuž kde inde ako v štúdiu Šopa, ktoré je už pár rokov stávkou na istotu. Celkom vydarený obal v čierno-modro-bielej farbe obsahuje texty, fotky a ostatné údaje.
Záver - po všetkých stránkach nadpriemerná nahrávka, presvedčivé výkony, energia, nasadenie, znie vrcholne súčasne a hoci extra veľa (resp. dokopy nič) nového neprináša, oplatí sa dať jej hneď niekoľko poslucháčskych šancí.

(Martin)