Štýl: brutal death metal

Skladby:
1. Graveyard Fornication 02:43
2. Fillet of Flesh 02:45
3. Fecal Matters 03:25
4. Panty Strangler 03:21
5. Defuckitated 02:47
6. Vomifucked 03:30
7. 30 Days of Anal 02:21
8. Fetallatio 02:38
9. Fucking The Decayed 01:54
10. Snuff Film Sodomy 02:01
11. Coathanger Abortion 01:54
12. Incision Of Swine 01:56

Total: 31:30

Zostava:
Chris Nichols - basgitara
Matt Carey - vokály
Jack Reidel - gitary
Chris Downs - bicie

Kontakt:
http://www.disinterment.com

Vydavateľ:
Nice To Eat You Records/Cephalic Records

Štvorčlenná americká svorka Disinterment vznikla pred troma rokmi v missourijskom Kansas City (klasik by povedal čosi o paradoxoch) a po deme s láskyplným názvom Snuff Film Sodomy sa jej v minulom roku podaril albumový debut tuto za rohom v Čechách. Kapela veľmi nová, žiadne známe mená v nej nehrajú, takže zrejme presvedčila kvalitou hudby...poďme sa presvedčiť aj my.
CD obsahuje dvanásť skladieb (osem nových, štyri ďalšie sú spomínané demo, pridané ako bonus), ktoré poslucháča drvia čosi vyše pol hodinky. Tento časový rozsah je v súčasnosti príznačný pre štýl, známy ako brutal death metal a Disinterment sa venujú práve tomuto a dokonca majú plné právo na nálepku US:-) Tu sme sa v zásade dostali k jadru veci, ktoré je ťažko rozlúsknuteľné preto, lebo máme tu zase raz kapelu, ktorá hrá dobre, surovo, extrémne, len je ťažko na jej adresu vymyslieť niečo nového, keďže väčšina aj nových, aj zavedenejších bánd robí zhruba to, že sa tak nejak „po svojom“ snaží hrať čosi, čoho väčšinu vymyslelo niekoľko veľkých kapiel žánru. Takže máme tu brutálny, typicky americký death metal bez prímesí iných štýlov - klepačkové tempá sa tak pol na pol striedajú so strednými pasážami a valivými ťažkými pomalšími úsekmi. Nedá sa povedať, že by tvorba Disinterment pri všetkej tej nedostatočnej pôvodnosti nemala švih, naopak, ide o kvalitných hudobníkov, ktorí svoj krvilačný rachot aranžujú dosť chytľavo a ak vám napríklad pije krv fakt, že to zabalili Broken Hope a Fleshgrind, tak tu je celkom kvalitný nástupca s poslucháčsky prístupným, skôr priamočiarym a „hitovým“, pritom poriadne brutálnym death metalom. To prirovnanie k Broken Hope by som videl v gitarovej hre, je teda o niečo „neotesanejšia“, ale vplyv počuť. Pokiaľ ide o Fleshgrind, tak ten mi pripomínajú aranže a vokály - hlboké chrochtanie a druhý typ grúlenia, tzv. „ypsilon (yyyyyyyyyyyyy)“ a časté ťahavé, alebo naopak nasypané frázovanie. Prvkom navyše je dosť časté používanie škriekavých vokálov, okrem toho typického sa vyskytne aj tak trochu nepríčetný vresk. To celé v úsekoch, kde sa kapela pokúša o komplikovanejšiu hru, vo výsledku pripomína aj Cephalic Carnage. Skladby sú občas obohatené o intrá z nejakých béčkových filmov, možno horory, možno nejaké úchyláčiny...
Zvuk v prvých ôsmich skladbách je BDM štandard - našťastie skôr hutný, nie príliš prečistený. Veci z demonahrávky sú na tom o poznanie horšie, znejú trochu zastreto, gitary sú ploché, hlboký vokál je mierne tlmený, výškový občas všetko prehluší. Vzhľadom na dosť pohodovú kvalitu skladieb sa to však dá zniesť.
Ešte obal - je z dielne J. Lhotu, taká skôr komiksová klasika, kde na cintoríne vyčíňajú nejakí zombies. Výhrady by som mal k bookletu, ten je teda na informácie chudobný až beda - len základné informácie ako zostava, kde sa nahrávalo, kontakt na vydavateľov a tracklist. Kto by chcel vedieť, čo za duchaplnosti sú v textoch, nemá šancu a zadná strana je pixlatá jak sto čertov.
Takže záver - pokiaľ vaše zvukovody neberú nič iné, len americký brutal death, smelo do toho, zvlášť ak uprednostňujete chytľavosť a nárez pred originalitou. Ostatní - podľa uváženia, ale zrejme vám album prefučí mozgovňou rovnako rýchlo ako krompáč, keď sa ním niekto oženie s patričným švihom.

(Martin)