Štýl: brutal death metal

Skladby:
1. Intro 01:15
2. Frame of Mind 03:24
3. Vanity 03:13
4. Regeneration 03:01
5. Dead End 04:15
6. Manipulation Lines 03:37
7. Aquiel 03:19
8. Unsatisfied 04:22
9. Distrustful 03:37

Total: 30:06

Zostava:
Martin Majer - gitara
Ján Čief - gitara
Ján Jambrich - basgitara
Michal Molnár - bicie
Ivan Mráz - vokály

Kontakt:
http://www.surgicaldissection.sk

Vydavateľ:
Nice To Eat You Records

Tretí album vraj býva v kariére kapely významný, mal by to byť medzník, niečo, kde sa tuším má ukázať, či má kapela vlastný ksicht alebo či sa vyvíja, prípadne či má jej snaženie význam. Možno je to celé blbosť a tretí album je proste tretí album, ktorý sa buď vydarí alebo nevydarí. Ale v prípade, že kapela má napríklad plus-mínus rovnakú zostavu, koncertuje, skrátka javí všetky potrebné známky života, sa o význame tretieho albumu baviť možno. V prípade banskobystrických brutalistov Surgical Dissection celkom určite. Takže ten vlastný ksicht – áno. Napríklad textovo. Chalani hrajú brutálny death metal, ale ich texty sa veľmi netopia v krvi, apokalyptických či pekelých víziách, ani v drsných obrazoch minulosti a podobne. Zaujíma ich v prvom rade to, čo je tu a teraz, to, čo je v spoločnosti a v hemžení homo sapiens choré a pokrivené, to, ako to vplýva na vnútro človeka a na jeho život. Otázky, odpovede, Surgical Dissection skrátka pitvajú hlavne ľudskú myseľ.
Vývoj kapely – áno, ten tu je. S.D. na deme začínali ako death/grind s občasným vplyvom HC, skôr s priamočiarou extrémnou muzikou. Na prvom albume sa priklonili skôr k zámorskej verzii brutálnejšieho death metalu, svojsky chytľavému a na ďalšom CD ešte viac „zameričteli“. Je tu trojka a s ňou opäť Surgical Dissection, štýlovo zrejme vykryštalizovaný. To, čo sa vyvalí po intre, je jednoznačne brutálny death metal na veľmi vysokej úrovni, technický, prepracovaný a zároveň mimoriadne živý a chytľavý, pol hodiny nahrávky neskutočne šlape od prvej po poslednú sekundu. Album sa začne náklepom, pekne zostra, a v náklepoch, striedaných strednými a hopsavými pasážami pokračuje až do konca. Šťavnaté riffy a impozantné nástupy k dokonalosti posúvajú valcujúce pasáže, ale hlavne veľmi dobre využité melódie. Melodických, doslova impozantných a košatých postupov je tu kopa, a pritom Surgical Dissection stále znejú poriadne extrémne a natlakovane, za čo môže okrem iného aj výborný, hutný a plastický zvuk zo Shaarku, fakt neviem, či sa tam deathmetalová nahrávka doteraz vydarila až tak. Bez ohľadu na to, že nemám chuť S.D. k niekomu prirovnávať mám občas pocit, že takto nejako by dnes mohli znieť napr. aj Kataklysm, keby sa v súčasnosti nebáli naozaj kopnúť do vrtule. A slušne sa vyvinula aj vokálna stránka – okrem klasického hlbokého revu dosť veľa priestoru dostali aj riadne brutálne grúlenia, „vysávače“ a tie bývajú skombinované ešte aj so škrekmi a vreskami na grindový spôsob, takže čo skladba to hit, a ešte aj pestrý, pritom ako celok kompaktný album.
Ešte čosi k tomu, či má snaženie kapely význam – osobne si myslím, že v rámci nielen slovenského brutálneho death metalu je toto jedna z najlepších vecí, aké v minulom roku vznikli. Pokiaľ ide priamo o Slovensko, tak to vidím na prvé miesto.

(Martin)