Štýl: moderný brutal death metal
Skladby: 1. a yellow symbol 4:03 2.
erase head 4:06 3.
no way out 5:12 4.
mass raped hammer 6:12 5.
neurotic 6:53 6.
wreck 4:06 7.
psychopathicolorspectrum 4:59 8.
excellent 0:48
Total: 36:29
Zostava:
Pavel - gitary
Jarda - bicie
Milan - vokály
Mirek - basa
Kontakt:
http://www.alienationmental.com
|
Alienation Mental - psychopathicolorspectrum (2005)
Pražáci ALIENATION MENTAL nie sú na tunajšej, metalovej scéne žiadni nováčikovia. Sám som videl naživo niekoľko ich vystúpení, ale žiadny hudobný nosič sa mi zatiaľ do rúk nedostal a pravdu povediac, z tých živých vystúpení som veľmi múdry nebol. Jediné, čo bolo na prvý posluch evidentné bolo, že je to death metal a to v tej extrémnejšej podobe. Ich zatiaľ posledný album “psychopathicolorspectrum” mi ukázal jeden z dôvodov, prečo som sa na koncertoch v podstate nemal čoho zachytiť.
Hudba ALIENATION MENTAL sa odráža od ťažkotonážnych, strednotempých, nemelodických základov, pričom nie sú nijako vzácne ani výlety do ultrarýchlych klepaníc, alebo k húpavým HC rytmom. V tejto poriadne hustej mase si spokojne chrochtá hlboký, hrdelno-brušný (trochu Corpsegrinderovský) vokál, ktorý je na niekoľkých miestach vystriedaný čistou polohou. Na prvé vypočutie je to celkom všedný, ničím zásadne nevyčnievajúci metalový album a musím, žiaľ skonštatovať, že u mňa sa tento pocit nevytratil ani po podstatne väčšom počte posluchov. Napriek tomu, že nie je veľmi dlhý, pôsobí na mňa dosť jednotvárne a ubíjajúco. Samozrejme veci nie sú len čierne a aj na tomto albume sa nájdu svetlé (zelené) chvíľky, ktoré ho vynášajú do vyššej kategórie, ale nanešťastie ho tam zásadne dlho nikdy nedržia. V každej skladbe sa strieda pomerne široká paleta temp a rytmov a spestrujúco pôsobia aj pomerne časté vsuvky rôznych elektrozvukov, výnimkou nie sú ani rôzne intrá, medzihry a outrá. K tým menej tradičným pasážam patria tie ovplyvnené nu-metalom. Asi najviac to počuť v dvojke “erase head”, v ktorej je aj klasická, kornovská, basová linka a napodobenina charakteristického “spevu” J. Davisa. Menej nápadné odkazy sú aj v ďalších skladbách. Na druhej strane, niektoré riffy by som čakal skôr od nejakých začiatočníkov, ktorí sa učia hrať na gitary (napr. pri konci “no way out” s čistým spevom, alebo úvodný z “mass raped hammer”). Po zvukovej stránke je album na úrovni s moderným, veľmi hustým znením, ba miestami až príliš, pretože rytmičák je v niektorých naklepaných pasážach dosť ťažko čitateľný. Na obale nenájdete žiadne maskre. Je navrhnutý vo futuristickom, čierno-zelenom štýle s modernými fontami a obsahuje všetky dôležité informácie vrátane dlhých textov rozhádzaných v „asi“ náhodnom poradí. Ako už obal napovedá texty nerozoberajú žiadne gore nechutnosti. Venujú sa skôr psychologickým a sociálnym úvahám o živote v modernej spoločnosti, aj keď samozrejme nie tým veselým stránkam.
Aby som to zhrnul. Album “psychopathicolorspectrum” obsahuje sedem skladieb (plus elektronické outro) naplnených hutným, nemelodickým death metalom s modernými nu-metalovými a elektronickými vsuvkami. Napriek tomu, že pri počúvaní kratších úsekov znie album celkom pestro, pri dlhšom počúvaní splýva do pomerne jednotvárnej masy, ktorú je dosť problém v kuse sústredene počúvať. Ortodoxným fanúšikom death metalu, ktorým nevadia tie nu-metalové pasáže (nie je ich zase nijako veľa) sa “psychopathicolorspectrum” môže javiť ako kvalitný album. Ostatným, čo hľadajú nejakú pestrosť, alebo inovatívne prístupy bude asi liezť do uší dosť ťažko.
(Golo)
|