Štýl: Heavy Metal
Skladby:
1. The Last One
2.
Hold On
3.
Eyes Of The Shadow
4.
Return Of The King
5.
Sign Of The Hammer
6.
The Unknown Kadath
7.
Son Of Thunder
8.
Steel Avenger
9.
Hatcher Blade
Total: 48:54
Zostava:
Zoraija - spev
Jhon Turturro - gitary
Nikoll Hamm - bass
Sebastian Hamm - bicie
Vydavateľ:
Sonic Age Records
|
Valkija - Avengers Of Steel (2004)
Pri určitých nahrávkach mi príde na myseľ otázka prečo do niektorých spolkov investujú vydavateľstvá svoje peniaze, pripadne prečo samotný muzikanti mrhajú energiou na vyprodukovanie svojich hudobných počinov???
Nie nepodobne tomu je u talianskej pure heavy metalovej hordy, honosiacej sa menom VALKIJA. S tým čo píše promotér o hudbe tejto skadry, že sa ich tvorba zapáči fanúšikom IRON MAIDEN, SAXON, DIO, DORO, by sa možno dalo súhlasiť keby...
...keby kapela nebolo hlboko priemerná nielen vo svojich muzikantských a skladateľských výkonoch. Z vyššie uvedených spolkov vykráda to čo zložili už pred viac než jednou dekádou. Gitary bývajú miestami rozladené a sem tam dokonca vybehnú mimo rytmus, čo by mohla byť aj zmieňovaná štipka progresivity.
...keby speváčka Zoraija, ktorá by mala mať nebeský hlas, a ktorú prirovnávajú propagačné materiály k Doro Pesch či vokalistke HELLION, nebola hlasovo nezaujímavá, v mnohých miestach falošná bez štipky vlastnej tváre.
Spev je suchý, chýbajú mu akékoľvek doprovodné dvojhlasy, ktoré by aspoň máličko spestrili nudnú a jednotvárnu nahrávku. Dokonca v titulne Steel Avenger znie viac ako škrekot mačiek páriacich sa na rozpálenej streche. Nie je tu nič čoho by ste sa chytili, žiadne zapamätateľné refrény ani silné melodické linky.
... keby zvuk a samotná produkcia nahrávky nebol na úrovni lepšieho dema z našich luhov a hájov.
Stopáž väčšiny songov, prevažne v strednom tempe, nepresiahne 5 minút. No nájde sa pár pokusov o dlhšie, epickejšie znejúce kusy, v ktorých opäť narazíme na kompozičnú chudobu. Skladba sa tak točí okolo jedného ďalej sa nerozvíjajúceho motívu.
Snaha o mužský recitatív z diela H.P Lovecrafta - The Unknown Kadath pri príšernej angličtine s ťažkým talianskym prízvukom viac ako mrazenie, vyvoláva úsmev na tvári.
O originalite koniec-koncov nesvedčia ani samotné názvy piesní: Return of the King, Sign of the Hammer, Son of Thunder či Hold on (...a nevravte mi že ste doteraz ani jeden z týchto nápaditých názvov nepočuli!)
Toto umelecké dielko nezachránila ani posledná skladba s mystickým vrstveným úvodným mužským a ženským (strašne falošným) spevom a vcelku vkusným gitarovým rifom v predrefréne. Záver žiaľ pokazil už spomenutý mačací duel.
Ufff, tak niektoré nahrávky by v skutku nikdy nemali vyjsť, druhýkrát si to určite nepustím!
(Jeremy)
|
