Štýl: brutal death metal

Skladby:
1. Pain In The Afterglow of Eyes 06:20
2. Serenity Through Indulgence 05:10
3. A Spiral of Paranoia 04:45
4. Self-Analysis Overdose 06:10
5. Enshrouded In Misconception 05:10
6. Anointed In Servitude (Internal Bleeding cover) 04:20

Total: 33:04

Zostava:
David "Dejvy" Krédl - gitara
Michal "Sepp" Kusák - vokály
Jaroslav "Beavis" Petřík - basgitara
Jaroslav Šantrůček - gitara
Tomáš Corn - bicie
Hostia:
Joel (Arsebreed), Zdeněk (Godless Truth), Fred (Smashed Face) - vokály

Kontakt:
http://www.despise.cz

Vydavateľ:
Lacerated Enemy Records

Už v recenzii na Promo 2004 som spomenul, že v Despise od začiatku, programovo a netajene išlo o hranie amerického brutálneho death metalu na českej pôde. Bez akýchkoľvek zámerných pokusov o nejakú originalitu, skrátka aby bola „amerika“. Prístup síce svojrázny, na druhej strane je lepšie vopred na rovinu povedať, ako sa veci budú mať, než potom skopírovať tú momentálne „najtrendovejšiu“ bandu a potom sa hádať, že to nie je kopírovanie. Jednoznačne treba povedať, že Dejvy mal už na začiatku „naštudované“ dosť na to, aby nahrávky Despise zneli ako americký BDM, a nie ako amatérske pokusy o to isté. A popri tom celá kapela od začiatku makala na promotion tak, že sa vypracovala na českú brutal deathmetalovú jednotku, ktorá má odjazdenú celú Európu vrátane šnúry v spoločnosti „žánrovej ikony“ Devourment a podobné veci, ktoré sa rozhodne nestávajú systémom „ležím na pažiti a pupok slnku nastavujem“. Popri tom stihli nahromadiť celkom slušnú diskografiu, demo, promo, splity, DVD a dokonca výberovka. Až po nej sa rozhodli, že je načase nahrať a vydať dlhohrajúci album, a možno preto, že netlačili na pílu, ten album dopadol na úctyhodnej úrovni. CD hrá vyše pol hodiny a skladieb je tam len šesť, posledná je ešte k tomu cover, takže prvá vec, s ktorou sa fanúšik žánru popasuje, je dĺžka skladieb. Tá je oproti bežným „chrochtačkám“ plus-mínus dvojnásobná, ale vzhľadom na množstvo nápadov a riffov sa to skrátka urobiť inak nedalo, a siahodlhé texty tiež treba do niečoho nafrázovať. Album sa začína absolútne palebne, hudba, vokál, všetko naraz, trochu ako skladba „Rhizome“ od Disawoved, ktorá je ale o niečo živelnejšia, a potom na celom albume pokračuje technický, prepracovaný brutal death metal amerického strihu so všetkým čo k nemu patrí – klepačky, „hojdačky“, riadna kopa vynikajúcich pískačiek, občasné zvoľnenia, nečakané zvraty – termín brutal je tu naplnený do bodky bez toho, aby niekto musel bezhlavo kopírovať spolky, ktoré sú niektorými považované za najbrutálnejšie a iní ich občas dosť pochopiteľne hádžu do smetiaka za pomerne primitívnu produkciu. V Despise však pôsobia technicky a skladateľsky mimoriadne vyspelí hudobníci, takže ich ortodoxne BDM pasáže znejú pri všetkej zverskosti až umelecky, a naviac, kvôli spestreniu a vyhnutiu sa monotónnosti či pádu medzi x kapiel, ktoré sa jedna druhej podobajú ako vajce vajcu, je na albume kopa neortodoxných pasáží, ako vyslovene melodické party, mnoho vyšperkovaných sól, občasné presahy do thrash metalu alebo hard coru, a zabudnite na to, že by to hudbu „zmäkčovalo“, naopak, získava na energii a atmosfére. Album si vyžaduje viac než niekoľko vypočutí, keďže v priebehu každej skladby sa udeje kvantum vecí a zaujímavých nápadov je tu pre niekoľko kapiel. Trochu trvá, kým si dáte v hlave dokopy výsledný obraz, ale stojí za to dať nahrávke čas, potom možno objavíte aj prvky až „progresívneho“ prístupu u kapely, ktorá zistila, že pôvodné žánrové bariéry sú pre ňu tesné a vystúpila z nich tak, že zrazu v rámci brutal death metalu patrí medzi tie zaujímavé a skôr originálne záležitosti. Tomu do istej miery napomohlo aj vkusné využitie samplovaných zvukov, ale Despise sú pochopiteľne v prvom rade o BDM gitarách, bicích, base a skvele zvládnutých variabilných, veľmi dobre nafrázovaných vokáloch – podľa toho, kde sa čo hodí, nájdete totálny kanál, growling, rukot a rev, ktorý by sa uživil aj u deathcorovej bandy. Pomôžem si prirovnaním – vokály vám tu podľa situácie môžu pripomínať Devourment, Broken Hope, Dying Fetus a Pyrexiu...nejaké vyššie zarevané nepríčetnosti sú tu v stopových prvkoch a ani ich viac netreba, po speváckej stránke je album takisto dostatočne pestrý. Pohľad na texty - priznávam, že som ich videl dosť zbežne, tak či onak aj pri letmom prečítaní je zrejmé, že Despise v rámci brutálneho death metalu patria k tej menšine, ktorá sa snaží aj o nejaké témy a myšlienky, čo je fakt plus v dobe boomu spolkov, kde si stačí prezrieť názvy skladieb a môžete si povedať „hudba dobrá, vokál tiež...texty, no, škoda trochu...“ Pokiaľ ide o zvuk, v rámci brutal death metalu typický, skôr nadpriemerný, bez utopených nástrojov (áno, priatelia, počuť tu aj basu), možno by gitary mohli byť ešte o čosi hutnejšie, ale na to sa dá zvyknúť okamžite.
Poslednou vecou na albume je cover Anoited In Servitude od newyorských Internal Bleeding, oproti originálu s trochu ubratou rýchlosťou, ale veľmi v pohode. Bonusové video je k skladbe Spiral Of Paranoia, obsahuje zábery na kapelu v akcii, prestrihané s väčšinou v tme sa odohrávajúcim príbehom. Herecké výkony sú kolísavé, ako celok klip, ktorý nevyznieva totálne amatérsky, takže štandard. Obal robil Zig, ten to už nejaký rok chrlí ako na bežiacom páse a podľa toho to občas vyzerá, v tomto prípade mal skôr šťastnú ruku. Booklet je klasika, našťastie sa nikto nesnažil o niečo „úžasne nové“, mne to vyhovuje takto, celok ladí dokopy s námetom a verím, že CD vyzerá dobre.
Záverečné hodnotenie – neviem veľa o tom, ako brutal death hrajú ostatné bandy o Lacerated Enemy Records, poznám Godless Truth a ešte som si pustil tuším Abominable Putridity či ktorých Rusov tam majú, ale viem si celkom dobre predstaviť, že Despise sú momentálne ťahúňom vydavateľstva, tak vďaka kvalite produkcie, ako aj na základe aktivity.

(Martin)