Štýl: brutal death metal/gore grind

Skladby:
1. To the funeral parlor 00:52
2. Haunted catacombs 01:38
3. Feeding on the burning corpse 02:13
4. Trapped in the death house 02:24
5. Dislimbed in a casket 03:08
6. Mauled with a hatchet 03:06
7. Waking the restless dead 03:00
8. Cavern of skulls 02:37
9. The slaughter begins 02:11
10. Possessed by demons 04:13
11. Depraved psychopath 01:40
12. Vicious revenge 01:47
13. Appetite for abduction 02:07
14. Highway mangler 02:37
15. Join my blood cult 03:46
16. Corpse abuse 02:35

Zostava:
Bob Egler alias Bob Macabre alias Robert "The Butcher" Egler –
gitara, basgitara, vokály, programovanie bicích

Kontakt:
http://www.myspace.com/chainsawdissection

Vydavateľ:
Relics Records

V Pennsylvánii žije typ, podľa fotografií niečo ako potetovaný a okovaný ľudský buldozér. Zvykne si hovoriť napríklad Bob Macabre a skôr než o muzikantskej aktivite sa u neho dá hovoriť o hyperaktivite. Posúďte sami: Brutish Creation (thrash metal), Chainsaw Dissection (gore grind/death metal), Clitpeeler (death metal/gore grind), Dog Mulch (brutal death metal/gore grind), Goat Bleeder (death metal s vplyvmi grindu), Nuclear Massacre (death/grind), Primortal Aggresion (death/thrash), Psychotic Homicidal Dismemberment (brutal death metal/goregrind), Repulsive Carnivorism (brutal death metal), Satanic Impalement (black metal), Skull Defiler (death metal). Polovica týchto projektov je už minulosťou, ale vzhľadom na to, že rok 2008 sa ledva začal, je viac ako isté, že Bob sa vynasnaží zoznam rozšíriť:-D Tak či onak by to bolo dosť na extrémnu scénu menšieho štátu, a tvoril by ju jeden človek, pretože záznamy nehovoria o žiadnych spoluhráčoch. Hlavný a jediný hrdina zrejme chce mať všetko pod kontrolou, do akej miery sa mu to darí neviem posúdiť, pretože väčšinu jeho tvorby som nemal čas preskúmať. Dostalo sa mi však do rúk druhé, v minulom roku vydané CD jeho one man show Psychotic Homicidal Dismemberment, tak prezradím, o čo ide v tomto konkrétnom prípade. Asi o to, aký chliev alebo skôr extrém dokáže urobiť jeden človek. Nečakajte improvizovaný bordel, chaos ani nič takého, ale pripravte sa na to, že tento album má len jeden rozmer – ide o výbuch animálnej brutality. Tempo väčšinou rýchle, najrýchlejšie a za hranicou ľudských možností, občas skočnejšie „spomalenie“ a do toho poriadne podladené gitarové a basové linky, ktoré miestami môžu pripomenúť Mortician, akurát že sú prepracovanejšie (milovníci technickej brutality pohov, väčšina gitarových liniek v extrémnych štýloch, s výnimkou minimalistických goregrindových záležitostí je prepracovanejšia od tých v Mortician) a pestrejšie, niekedy celkom chytľavé. Basu treba trochu loviť, ale má fajn surový zvuk a vôbec je znenie albumu síce extrémne, ale nie je to hluková guľa a občasné praskanie a väzbenie mu dodáva na pekelnosti. Vokály sú zásadne ponorené v hĺbke, jeden typ je ťahavý hukot, druhý chrochtavé grúlenie, na použitie efektu to nevyzerá nikde. Čiastočné prirovnanie by mohlo byť práve okolo spomenutých Mortician, s tým, že by sa prestali spoliehať na intrá (s ktorými sa na tomto CD veľmi neotravuje) a skúsili na tej gitare vymyslieť aj niečo iné než čo hrajú už od dávnych čias. Štýlovo je to skôr priamočiary automatom poháňaný do extrému hnaný staroškolský death než nejaké gore tancovačky až priam primitívnosti, čo je veľké plus, lebo ani najbohapustejší výplach bez snahy o umenie nemusí znieť úplne hlúpo. Toto JE výbuch brutality a extrému bez „pridanej hodnoty“, určený len pre tých, ktorých takýto prístup k hudbe neuráža, ale z tohto pohľadu funguje. Tuším sa ani ako nič viac neberie – stačí vidieť infantilný „strašne brutálny“ obal a prečítať si názvy skladieb. Texty uverejnené nie sú, ktovie či vôbec existujú, akurát názov albumu mi pripomína nedávny prípad kanadského sériového vraha, ktorý zrejme vo finále nemal na platenie a preto zvolil „alternatívne riešenie problému“. Vyhodnotenie – fanúšikovia Willa a Rogera, ak sa ocitnete v blízkosti tohto CD, skúste si ho vypočuť, ostatní na to asi môžete kašlať.

(Martin)