Štýl: grind core

Skladby:
1. intro 01:23
2. your fate 01:54
3. gore grind thrush attack 00:58
4. stuck in a rut 01:58
5. 32340 1:25
6. wipe ya fetus 00:32
7. blockhole 02:01
8. cold shower 00:43
9. mr.serious 01:06
10. hardcore fashion parade 01:52
11. baby got gunt 01:16
12. tow da line 01:05
13. wretch 02:11
14. just another breakdown 01:19
15. symphonies of slackness 00:50
16. here tis 01:08
17. frog dog 01:11
18. life me 01:06
19. toxic mind 01:27
20. wasting time and money 00:13
21. wizards sleeve 02:35

Total: 28:13

Zostava:
Ben Parson - vokály
Adrian Medhurst - gitara
Arnand White - basgitara
Murray - bicie
Rohan - gitara

Kontakt:
http://www.myspace.com/captaincleanoff

Vydavateľ:
Obscene Productions

Čurby zase niečo ulovil, opäť raz z veľmi ďalekého zámoria, presne z toho istého „krajinokontinentu“, kde odchytil aj „rockových fešákov“ Blood Duster.
Piati členovia kapely Captain Cleanoff (bude hustá skratka, Cannibal Corpse a Cephalic Carnage majú ďalších parťákov) sa na skúšky zliezajú z troch austrálskych spolkových štátov a čo na nich hrajú, je pomerne jasné už z názvu albumu. Ten parafrázuje názov carcassovskej klasiky, ale hudobnú úroveň tejto necelej polhodinky grindovania veľmi nevystihuje. Namiesto „symfónie mdlosti“ kapela servíruje veľmi výživný grindcore v jeho najčistejšej forme z prelomu 80. a 90. rokov, ale s oveľa lepším zvukom nabrúsených gitár, buldozérovej basy a slušne uháňajúcich bicích. Hutné a energické znenie hudby dopĺňajú dva vokály, dominantnejší je tu skôr výškový rev a škrek, občas podobný tomu na debute amerických Brutal Truth, a tomu sekunduje hĺbkový hukot. Celkovo tento duet zloby a pekla znie mimoriadne agresívne, čo sa do energickej a drsnej hudby, odohrávajúcej sa hlavne v rýchlych a klepačkových tempách, hodí úplne najlepšie. Občasné valivejšie úseky tu rozhodne nie sú na to, aby si oddýchla kapela, prípadne poslucháč, ale na to, aby tento zvukový teror vyznel hrozivejšie a aby návrat k besneniu zabolel ešte viac. Gitarové riffy sú grindovo jednoduché, ale účinné, pokiaľ by ste chceli nejaké melódie a harmónie, tak si skočte do Švédska, takí Splitter váš smäd po týchto veciach uhasia dokonale, toto je však drvenie pre tých, ktorých berú skôr spolky ako Phobia, Terrorizer (prvý album) alebo Agathocles. A pri všetkej priamočiarosti sa v nadupanej hudbe CC nájdu aj také ozdoby ako sóla, niektoré by sa uživili v cruste, ale iné sú vyslovene metalové.
Debutový album Austrálčanov, ktorí za 11 rokov existencie doteraz vydávali splity a EP, nesvedčí o túžbe obrábať pôdu v žánri neoranú, ale o chuti hrať nefalšovaný a žánrovo pomerne čistý grind core a dá sa povedať, že sa to kapele podarilo stopercentne. Hudobne zdatný, energický a presvedčivý nárez má na takejto úrovni svoje čaro a opodstatnenie aj napriek tomu, že neprináša nič doteraz nepočuté. Dobre zvládnutá tradícia však býva viac, než kostrbaté pokusy o experimentovanie. Takto treba k tejto „symfónii“ pristupovať. Ortodoxní grinderi si mľasknú celkom určite, milovníci metalových rúbaníc naprieč štýlmi to budú mať v závislosti od vkusu zložitejšie.
Zvládnutú hudobnú a zvukovú stránku dopĺňa štýlový komiksový obal. Texty na ňom nenájdete, internet ako textovú inšpiráciu lakonicky uvádza „violence“, myslím, že niečo na tom bude, romantický večer pri sviečkach vo vás táto hudba evokuje asi ťažko, skôr sa vynorí niečo ako „zombies zase útočia, pošlite viac policajtov, kurník, niekto prestrihol telefónne drôty...“ Niektoré názvy skladieb ukazujú aj na námety z bežnejšieho života, zrejme tiež v štýle „moc pekné to nebude“, ale však ten koho to zaujíma, sa textov kdesi dohrabe, zistí, či je to pre neho „dostatočne angažované“, alebo čo už kto od extrémneho štýlu tohto razenia očakáva, neviem, mne už pár rokov stačí, že hudba nie je o porne, záchodoch, politike a „politike“.

(Martin)