Štýl: brutal death metal
Skladby: 1. Slaying Steel 04:11 2.
Sentenced Morning 03:59 3.
Twisting Sights 04:05 4.
Minotaur 03:51 5.
Combustion Inferno 04:23 6.
Massacre Under the Sun 04:43 7.
Bleeding Offers 03:24 8.
Refuse/Resist (Sepultura cover) 03:00 9.
Origin of Terror 04:05 10.
Contradictions of Decay 04:08 11.
Sons of Pest 04:47 12.
Black Wind 00:48 13.
Whore of the Unlight 04:23
Total: 51:26
Zostava:
Alex Camargo - basgitara, vokál
Max Kodesne - bicie
Moses Kolesne - gitara
Kontakt:
http://www.krisiun.com.br
Vydavateľ:
Century Media
|
Krisiun - Southern Storm (2008)
„My tria bratia“ alias Krisiun z Ijuí v brazílskom spolkovom štáte Rio Grande do Sul...schválne som to hľadal na mape, našiel som toľko, že Ijuí je rieka celkom na juhu najväčšej juhoamerickej krajiny, tečie smerom k argentínskej hranici a jej meno zrejme nesie aj nejaká tá „vesnička středisková“ tamže. Takže tá džungľová brutalita a divokosť, ktorá tryská z každej sekundy siedmeho dlhohrajúceho albumu trojice rúhačov Alex Camargo (basgitara, vokál), Max Kolesne (bicie) a Moses Kolesne (gitara), je viac ako pochopiteľná, a kto ich zažil naživo vie, že na pódiu je ešte zničujúcejšia.
Krisiun sa od čias, kedy sa prezentovali ultrarýchlym priamočiarym death metalom, sčasti pripomínajúcim mix temnoty Morbid Angel a agresivity Kreator, umocneným na druhú aj vďaka pre južnú Ameriku typickej neskrotnosti a ktorý časom vyznieval dosť monotónne, na minulom albume „AssassiNation“ rozhodli pre štýlový posun, ktorý im urobil viac ako dobre. Tá zmena spočíva v tom, že kapela na rýchlosti a anihilačnej drvivosti neubrala ani náhodou, svoju hudbu však obohatila o technickejšie a „modernejšie“ sekané úderné pasáže, ktoré v spojení s nespútanou živočíšnosťou, temnými gitarovými riffmi a kvalitnými sólami jej tvorbe pridali na pestrosti, zaujímavosti, chytľavosti a zároveň možno trochu paradoxne znásobili jej brutalitu. Štýlovo ide jednoznačne o brutal death metal, ale v juhoamerickom a zvlášť brazílskom podaní. Ak totiž tvorbu skupín z tejto oblasti porovnáme s v súčasnosti mimoriadne silnou kolumbijskou scénou, tak zistíme, že Kolumbijčania neskrývane obdivujú súčasnú USBDM scénu, hoci jej vplyvy v prípade tých najlepších (= Internal Suffering) spolkov spracúvajú dosť po svojom tým, že do nich vnášajú viac temnoty a živelnosti, a naopak Brazílčania pri všetkej brutalite pevne korenia v starej škole a potrpia si na rúhavé a infernálne podanie žánru. Žiarivým príkladom tohto prístupu sú hlavne Krisiun (ale aj Ophiolatry, Nephasth, Imperious Malevolence atď.), ktorých texty sú plné apokalyptických vízií, démonov, blasfemického šialenstva, čím u mňa na hlavu porážajú tú časť scény, ktorá prisahá na extrémnosť a brutalitu, ale pletie si ju s rýpaním sa ani nie tak v ľudských pozostatkoch ako skôr v ľudských výlučkoch.
Extratriedny brutálny deathmetalový album sa okrem prepracovanej, ale zdrvujúcej a nemilosrdnej hudobnej zložky - jedinou zjemňujúcou záležitosťou je 12. vec - akustická miniatúra - vyznačuje aj typickým hlbokým vokálom, pripomínajúcim Glena Bentona a trochu aj Maxa Cavaleru z čias, keď sa do toho ešte poriadne opieral...čo bolo tak v období „Beneath...“ a „Arise“. Mimochodom, Sepultura má na tomto CD poctu v podobe coveru „Refuse/Resist“, netradične zaradeného v strede albumu, čo je sympatické gesto od hudobníkov, ktorých táto legenda celkom určite pomáhala formovať.
Ešte zvuk - Stage One Studios, producent Andy Classen, takže nejaké výhrady ani nemá cenu hľadať. Celok - pre mňa jeden z adeptov na album roka.
(Martin)
|