Štýl: thrash metal

Skladby:
1. Arrival 2:38
2. Deliver Us To Saint Evil 3:52
3. The Great Escape 4:47
4. Still Alive 3:10
5. Devil Believe in Us 4:45
6. Born Under Red Star 4:28
7. Lost in Time 3:42
8. Palestina Burns 4:24
9. Vox Populi 4:11

Total: 35:52

Zostava:
Viktor - spev
Chlebo - basgitara
Kerut - gitara
Spider - gitara
Swen - bicie

Kontakt:
http://www.faceofagony.wbs.cz

Púchovskí nezmari Face Of Agony ešte v závere minulého roka dokončili svoju štvrtú nahrávku a tretí dlhohrajúci album s názvom „Hunting Season Opened“. Teraz pochopiteľne hľadajú vydavateľa a tak si myslím, že tohto materiálu by sa niekto dôveryhodný mohol ujať, hoci doba vydávaniu CD absolútne nepraje.
Album obsahuje intro a osem skladieb v štýle rýchleho a energického, zároveň veľmi klasického thrash metalu. Povedal by som, že počas rokov si FOA vybrúsili vlastný charakteristický štýl, tak hudobný, ako aj vokálny, a ani si nemyslím, že by v súčasnosti nejaká skupina znela ako oni. Roky hrania a oddanosť veci sa tu proste prejavili - Púchovčania sú odchovanci zaoceánskej thrashmetalovej školy, absolútne to nepopierajú, ani sa nasilu nesnažia o nejaké „slovenské špecifiká“, skrátka hrajú tak, aby to bolo čo najlepšie, úderné a presvedčivé. Práva vďaka tomu znejú síce veľmi klasicky, to si ale netreba pliesť s nejakou zastaranosťou. Thrash ako z čias zlatého veku žánru, akurát že vzniká v súčasnosti, a práve tejto bande ho verím viac než všetkým tým retrospolkom, ktoré čajsi dva roky dozadu vynašli teplú vodu ešte aj vrátane botasiek s vyvaleným jazykom a uchytili sa s ňou u veľkých vydavateľstiev. Face Of Agony totiž s thrash metalom začali v časoch, kedy bol pre mnohých tento štýl už odkecanou záležitosťou, a od svojho cieľa za ten čas neuhli ani o krok, tvrdohlavo hrnú to svoje bez nejakých snáh podkurovať fanúšikom metalovej moderny alebo čohokoľvek. To je sympatické zvlášť preto, lebo čo robia, robia dobre.
A ešte trochu k veci -skupina sa hudobne pohybuje hlavne v trojuholníku Testament-Slayer-Exodus, pričom by sa dalo povedať, že na novinke pritlačila na pílu práve v smere aktuálnej tvorby Slayer, viacero riffov a pasáží by sa mohlo objaviť aj na „Christ Illusion“ a nepatrili by tam k vate. Že FOA kópiou Slayer nie sú, o to sa stará napríklad celkom iný, hlbší a inak frázovaný vokál, a zvuk. Okrem toho je tu aj dosť pomalších, valivých a melodickejších úsekov, preto má tento album ďaleko od jednodimenzionálnej rezačky, a sólové party sú tiež iné než kingovský od boku pálený chaos. Texty sa zaoberajú - typicky štýlovo - odvrátenou stranou sveta a spoločnosti - vojny, ideologické a náboženské konflikty a podobne. Aspoň toľko sa dá vyrozumieť z názvov skladieb, promo booklet je totiž taký chudobný na informácie, že sa stáva jedinou vecou, ktorú možno tejto vydarenej nahrávke vytknúť. Kto má rád kvalitný thrash, pozháňa si to, chalanom držím palce s vydavateľom.

(Martin)