Štýl: grind core

Skladby:
1. Prodavač deštníků (Umbrella's Seller) 01:34
2. My Chemical Molitan (My Chemical Foam) 01:45
3. Koloběžka 650 (Scooter 650) 01:27
4. Demeterhet (Demether's Head) 00:58
5. (AL) Gore 01:27
6. Pošuka Harata (Crank Harata) 01:13
7. 100 Plen (One Hundread Nappies) 01:37
8. 8 mm 00:14
9. Emo Pitcho (Emo You Cuunt) 01:58
10. Chicksty (Poultry-house) 00:47
11. Nehet (Nail) 00:56
12. Vedynk (Wedding) 01:53
13. Skaaačko (Skaaa Sooong) 01:20
14. Kokakola Kamion (Coca Cola Truck) 01:49
15. Šel tudy, měla dudy (He Came Over Here, She Has A Big Tits) 00:59
16. Siks Fiit Ap (6 Feet Up) 01:49
17. Nasťa (Natasha) 01:34
18. US Brutal rakvička (US Brutal Small Coffin) 01:50
19. Brej večír (Goood Ivening) 00:15
20. Hejblit (HeyVomit) 01:12
21. Otinoffka (Otyn's Song) 02:49

Total: 28:40

Zostava:
MaŘa - gitara
KuŘe - vokál
Reef - bicie
Fík - basgitara

Kontakt:
http://bandzone.cz/spinelessfuckers

Vydavateľ:
Bizarre Leprous Prods.

Nedávno som sa stretol s prepytujem „zaujímavým názorom“, že „samotný grind core nie je ani hudba, je to skôr paródia na hudbu“. Pokiaľ by toto odznelo napr. na fóre Desmodu, tak sa zasmejem, ale hodiť na extrémne metalovom webe do koša žáner, ktorý od improvizácie a nedostatočného hudobníctva upustil pred aspoň 20 rokmi, a označiť za neseriózny nezmysel štýl, ktorý dodal o.i. spolky ako Napalm Death, Carcass, Rotten Sound, Nasum, Splitter, Brutal Truth, nehovoriac o „matematikoch“ Maruta či Crowpath, popri ktorých polovica takého ospevovaného „technického brutálneho death metalu“ skladateľsky vyznie ako záležitosť na pár skúšok hudobníkov, ktorí vedia čo a ako s tými nástrojmi, tak to je teda odvaha:-D Pokiaľ to mám celé blbo a reč bola o textoch, intrách a obaloch niektorých kapiel, tak iné žánre tiež nie sú žiadna veľká Sorbonna a ak má niekto recesistické, prípadne jebn.té texty, neznamená to, že jeho hudba je nekvalitná.
Toto odbočenie na začiatok je tu preto, že Spineless Fuckers sú typickým prípadom skupiny, ktorú vďaka prístupu k hraniu niekto smrteľne vážny a za hrob metalový môže mať tendenciu zavrhnúť. Pritom nejde o žiadny väčší zločin než o to, že ľudia so zázemím v metalovom extréme sa rozhodli hraním v prvom rade baviť a nič vážne a krvavé neriešiť. Komu tento názov stále nič nehovorí, tak spomeniem, že SF majú korene v Reefových Mincing Fury And Gutural Clamour Of Queer Decay (nekontrolujem, či som to napísal správne, aj ja mám rád srandu) a Reef tu tentokrát neobsluhuje mikrofón, ale bicie. Tie v niektorých pasážach znejú trochu umelo, ale „živých“ momentov je dostatok na to, aby sa dalo uveriť, že bubeník za kastrólmi nesedí len na fotke. Pokiaľ ide o hudobnú stránku celého materiálu, podobne ako v prípade „micin“ je to grind core s nejakými prímesami gore grindu, death metalu, punku a HC. Neortodoxný prístup k skladaniu – mnoho veselých skákavých pasáží, živelnosť a bujarosť, ako aj k vokálom, v ktorých sa popri chrchlaní, grúlení, kvičaní a jačaní dožijeme aj rôzneho ujúkania, pišťania, hulákania, „chorálov“ a iných úletov, navodzuje dojem síce extrémnej, rýchlej, naklepanej a agresívnej, na druhej strane odľahčenej grindovej tancovačky s niekoľkými nápaditými a pre žáner nie celkom obvyklými gitarovými výpadmi. Po hudobnej stránke vzniká nahrubo nasekaná zmes nápadov z viacerých hudobných odvetví, ktorá pôsobí skôr divoko ako prepracovane, nie extra objavne – už kedysi podobne blbli napr. Sublime Cadaveric Decomposition – na druhej strane, klávesy v grinde sú stále mimoriadne zriedkavé, ale tu čosi také letmo začujete. V rámci grind coru veľmi zľahka nadpriemernú surovú, ale bláznivú hudbu pre niekoho pozdvihne, pre iného zhodí množstvo intier a samplov z klasických českých filmov/komédií – Kouř (nezabudnuteľný DJ Arnoštek), Slunce, seno, jahody, ale aj z Večerníčka, Mrazíka a neskutočného českého dabingu nemeckého porna... kto hľadá, samozrejme nájde ešte oveľa viac. Ďalšou „ranou vážnosti“ sú názvy skladieb, pokiaľ sú texty náhodou „zo života“, tak to teda miestami spánombohom.
Hudobné parametre albumu vyzerajú asi takto, technické – zvuk a spol. sú tiež v poriadku, možno viac než mozgy autorov:-D, takže pokiaľ grind core v jeho recesistickej podobe neuráža váš útlocit, nebojte sa riskovať. Na prevrat v žánri to tu nevyzerá, ale je celkom veselo.

(Martin)