Štýl: metalcore

Skladby:
1. Thus Dream The Prophet 01:18
2. The Final Threat 04:14
3. A Call For Revenge 03:40
4. Kingdom Of Consciousness 03:35
5. Triumph Of Resistance 05:28
6. Sed Non Satiata 01:42
7. Army Of Heaven 04:14
8. The Funeral Council 03:37
9. Preachers Of Death 03:35
10. Quest For Knowledge04:53
11. The End Of Their Reign 05:53

Total: 42:14

Zostava:
JC - vokály
Steve - gitara
Julien - gitara
Ben - basgitara
Lion Hell - bicie

Kontakt:
http://www.myspace.com/inotherclimes

Vydavateľ:
Customcore Records

V prvý májový deň tohto roku som sa ocitol na koncerte kapely z juhofrancúzskeho Nice, nie že by som pár hodín po skončení nahrávania nemal za tie dni hudby plné zuby, ale chcel som konečne vidieť aj nejakých cudzích ľudí:-D Tým pádom som show In Other Climes absolvoval skôr s tým, že „hráte pekne, ale už by ste mohli aj skončiť“ a s pocitom, že ich metalcore naživo znie ako miliónta skákacia a skandovacia HC banda. Promáčom som ale nepohrdol, keďže koncert bol dobrý, výkon presvedčivý a jeden nikdy nevie, čím ho prekvapí štúdiová nahrávka. Síce ma to, čomu sa dnes hovorí „metalcore“ prestalo zaujímať zhruba v dobe, keď sa do toho zbláznili všetci...no, to je jedno.
To, čo „Frantíci“ predvádzajú v jedenástich skladbách na svojom debutovom albume, ma však baví viac než som čakal, hoci niečo originálne a doteraz nepočuté sa nedeje ani náhodou. Naopak, to, že ich berú povedzme spolky ako Heaven Shall Burn a podobne (nebudem tu vypisovať kapely vymenované na promáči, lebo tie taktiež ten štýl nevymysleli, len vyčórovali zo tri iné:-D), počuť veľmi jasne, ale čo ma na tom oslovilo je okolnosť, že In Other Climes mojim ušiam znejú skôr autenticky a fakt tvrdo než ako aktuálny mainstreamový prúd v tvrdej hudbe. Bude to zrejme nasadením a nadupaným zvukom, mám pocit, že ich to v prvom rade baví, že to nie je jedna z tisícov kapiel ktoré si povedali - „budeme hrať metalcore/prehodíme výhybku na metalcore a budeme za vodou s návštevnosťou na koncertoch a predajom merchandise (s predajom nosičov nie, hudba dnes ide systémom under Jolly Roger)“. Skrátka čo robia, robia dobre - rýchle, ale rytmicky pestré a členité nakladačky, z jednej tretiny vybudované na metalovom HC s jeho sekanými gitarami, revanými, skandovanými a zborovými vokálmi, a ten zvyšok je metal. Presnejšie povedané - melodický death metal podľa vzorcov zo Švédska (to som fakt nečakal:-D). Teda rýchle, nabrúsené tempá, štýlovo typické gitarové harmónie a kvantum melódií, z ktorých polovicu som už počul kdesi inde, ale sú veľmi dobré, je v nich náboj, energia sa strieda s občasným závanom pokoja, gitarové vyhrávky majú tiež ďaleko k minimalizmu, v podstate sa dá povedať, že spolu s deathmetalovými vokálmi, ktoré občas zabrúsia aj do hĺbky, by to pri zrušení HC pasáží bola veľmi solídna nálož agresívneho melodického death metalu, v ktorom občas zahosťujú aj klávesy. Tým neneznačujem, že ten hard core by som odtiaľ vyhodil, naopak, ako celok vec funguje, zvlášť preto, že tu v rámci dosiahnutia nejakých tých emócií nikto necíti potrebu otravovať so „stávkou na tutovku“ čiže melodickým vokálom. Dobrá vec, prekvapivo ma baví viac než novinky niektorých „klasikov žánru“.

(Martin)