Štýl: grind core/metal

Skladby:
1. Revolution of Misinformation 2:00
2. Petrolocracy 2:03
3. Economic Megamessiah 2:04
4. Known and Suspicious 2:07
5. What it leads us to 2:09
6. Generation deja-vu 2:11
7. Unhope 2:13
8. Run it for Real 2:16
9. Human Parasite 2:18
10. Seven days to Arrival 2:21
11. Something Wrong 2:24
12. Moving Targets 2:27
13. Tiesaurus 2:29

Total: 31:00

Zostava:
Marcel "Barbuch" Malega - bicie
Martin "Maťkes" Martončík - basgitara
Ivan "Ivin" Babilonský - gitary, banjo
Gabriel "Gabby" Dunai - vokály

Kontakt:
http://www.myspace.com/obliterateband

Vydavateľ:
Noisehead Records

Košickí Obliterate v tomto roku oslávili sedemnáste narodeniny, čo z nich robí kapelu staršiu než niektorí jej fanúšikovia, a dokazuje, že ak to niekto myslí vážne a maká napriek nepriazni osudu, zahŕňajúcej čokoľvek od zmien v zostave, koncertných páuz, zapríčinených riešením existenčných záležitostí členov až po také svinstvá zo strany osudu ako mimoriadne predčasná smrť vo vlastných radoch, prežije od v KE úrodného roku 1992 až doteraz.
Hoci Obliterate patria jednak k zakladajúcim a jednak k popredným bandám slovenskej grindovej scény, nesnažili sa nasilu vyseknúť diskografiu s ohromujúcim počtom položiek a sústredili sa skôr na kvalitu. A preto je novinka „Something Wrong“ ich ešte len tretím dlhohrajúcim albumom. Chalanom sa ním podarilo zaujať už pomerne zabehaného rakúskeho vydavateľa, tak sa im snáď podarí posunúť sa so svojím snažením kdesi ďalej.
Trinásťskladbový materiál na ploche 31 minút neprináša žiadne neorganizované besnenie hraničiace s improvizáciou. O tomto Obliterate aj tak nikdy neboli, keďže už od začiatku im išlo o tvorbu hudby síce brutálnej a extrémnej, ale takisto skladateľsky vyspelej a hudobnícky hodnotnej. Bývali nie celkom právom označovaní za slovenských epigónov Napalm Death, ale na túto nálepku môžete zabudnúť najneskôr od aktuálneho albumu. Tu sa totiž stretávame s technicky prepracovanou extrémnou hudbou, ťažiacou z grind coru v jeho sofistikovanejšej podobe, obohatenou o mnohé technické tvrdé metalové a útočné hardcoreové úseky. Zabudnite na to, že by sa tu hral nejaký metalcore, na skákanie po aktuálnych trendoch táto skupina skutočne odkázaná nie je. Skôr možno povedať, že vďaka tom, že gitaristu Ivina (poznáte napr. z Nostrum) formovalo skôr iné hudobné prostredie než to extrémne, stretávame sa v Obliterate s neortodoxným prístupom ku grind coru tak po stránke riffov, ako aj po stránke rôznych aranžérskych vtipov a nápadov - vrstvenie gitarových zvukov, občasné vybrnkávačky či voľnejšie melodické, takmer náladové pasáže a podobne. Nemáme tu grind core, v ktorom sa ide podľa klasického vzorca klepačka-crust-„thrash“ a to celé obrátene. Rýchle a rýchlejšie pasáže samozrejme sú, avšak doplnené o množstvo valivých pasáží a odsekávaných partov, čím býva dosiahnutý efekt akejsi nervnosti a klokotajúcej energie. Nový materiál je skladateľsky bohatý na nečakané zvraty, útočný a často pracuje s kontrastom harmónie a disharmónie, skrátka v mnohých miestach ide o skladby, ktoré vám do hlavy nevlezú len tak na prvé vypočutie. O to viac je tento album „trvanlivý“. Výbornú prácu robí aj niekoľkopolohový agresívny vokál v revaných a hlbokých polohách, sprostredkúvajúci textové posolstvá o neradostnom stave sveta v rozklade a rovnako postihnutého ľudského myslenia. V hudbe sa striedmo a vydarene pracuje aj so samplami, prevažne s rôznymi ľudskými hlasmi. Zvukový kabát tohto kvalitného a zaujímavého grindcoreovo-metalového diela je takisto v poriadku, takže fanúšikovia nemajú čo váhať, dostanú Obliterate trochu iných než na akých boli zvyknutí, ale myslím si, že servírovať niečo, čo nehrá zas tak hocikto, je tu krokom vpred.

(Martin)