Štýl: death metal

Skladby:
1. Frozen Epitaph 04:16
2. Internal Misery 05:25
3. Morbid Derangement 03:34
4. Contamination 03:32
5. Death Will Remain 03:24
6. Homicidal Epitaph 03:40
7. Impulse to Kill 04:23
8. Life Deploration 04:13
9. Enthralled by Pain 03:24
10. The Depths of Inhumanity 03:40
11. Intro/Rivers of Blood 04:19

Total: 44:16

Zostava:
Neil Burkdoll - vokál, gitara
Wes Caley - vokál, gitara
Art Hayes - basgitara
Tyler Castro - bicie

Kontakt:
http://www.myspace.com/fatalist666

Vydavateľ:
Ibex Moon Records

Celkom dobre si pamätám, ako som si v októbri roku 1990 ako začínajúci vysokoškolák a stredne pokročilý, ehm, metalista zadovážil v hlavnom meste u pouličného predavača časopis Rock Hard a okrem pozerania obrázkov, ktoré rozhodne nepripomínali to, čo dovtedy pod názvom metal prezentovali iné časáky, som oprášil zvyšky nemčiny zo základky. Do oka mi medziiným zvlášť padlo skvelé logo a čiernobiela fotka piatich otrhaných a zamračených vlasatých typov. Z článku som vyčítal, že hrajú mnou už vtedy favorizovaný death metal a už o pár dní som si z blšáku niesol nahratú kazetu, kde na strane A bol album „Left Hand Path“ od švédskych, mne dovtedy neznámych Entombed (na béčku bol Kreator, „Coma Of Souls“). Ešte počas prvej skladby som mal nového favorita a skupinu som už sledovať neprestal. Druhý album „Clandestine“ až taká nečakaná rana po lebeni nebola, však som si do jeho vydania prehľad o švédskej scéne slušne rozšíril, a na „Wolverine Blues“ bolo už jasné, že nezameniteľný death metal s rachotivým zvukom je Entombed vzor 1993 pritesný. Síce sa k nemu oblúkom čiastočne po rokoch vrátili, ale z môjho pohľadu najlepšie veci vydali v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Klasický švédsky old school každopádne nezomrel, akurát že dnes sa v švédskej kvalite vracia v krajine za oceánom, a to ešte na jej západnom pobreží. Reč je o kalifornských Fatalist, u ktorých sa stačí pozrieť na logo a je jasné, odkiaľ jedine vanie vietor inšpirácie. Album nahrala štvorčlenná zostava, vedená gitaristom a vokalistom Neilom Burkdollom, ktorého hlavnou myšlienkou bolo zložiť hold klasickej štokholmskej scéne zo začiatku 90. rokov minulého storočia, a konkrétne hlavne Entombed. Ako sa mu to podarilo? Povedal by som, že úplne. CD obsahuje jedenásť skladieb, sedem z dema „Loss“ z roku 2007 plus štyri novinky, to všetko remastrované a vydané u Ibex Moon Records, vydavateľstva, ktoré vedie John McEntee z Incantation, človek najpovolanejší, keďže stará škola je jeho hudobnícka i vydavateľská parketa. Materiál, ktorý Neil s kumpánmi Artom Hayesom (basgitara), Wesom Caleym (gitara, vokál) a Tylerom Castrom (bicie) dali dokopy, znie tak, že pokojne ho mohli vydať Entombed po „Clandestine“, máte tam všetko - dokonale „odchytený“ rinčavý zvuk gitár a všetkého ostatného, absolútne typické riffovanie, kompozičné postupy, tempá, sóla, skrátka toto je album od Entombed, ktorý by sa u mňa o peknú druhú priečku bil s „Clandestine“. Tú prvú má „Left Hand Path“, kvôli Petrovovmu vokálu. Ten by z Fatalist urobil Entombed, ktorý by ten originálny v dnešnej (stále dobrej, to zase bacha) forme poslal do druhej ligy:-D Neil znie skôr ako Matti z Dismember, ale to je v pohode, nakoniec, v melodických linkách počuť aj tento vplyv.
Takže čo tu máme - v rámci klasického švédskeho death metalu výborný, ačkoľvek totálne neoriginálny album, vydaný v novembri minulého roku a teda dostatočne čerstvý. Vzhľadom na zámer, s akým bol natočený, je táto „nehanebná lúpež v minulosti“ v poriadku. Koncerty dúfam budú, len čo dá Neil dokopy novú zostavu, keďže Wes a Tyler sú už mimo hry.

(Martin)