Štýl: brutal death metal
Skladby: 1. The Sins Will Get Us 3:56 2.
Inhuman Seed Of Terror 5:25 3.
Repulsive Loss Of Self-Respect 2:47
Total: 12:08
Zostava:
Steve - gitary, programovanie bicích
Pafo - vokály
Puky - gitary
Kontakt:
http://bandzone.cz/brute
Vydavateľ:
samovydanie
|
Brute - Inhuman Seed Of Terror (2010)
Pokiaľ ide o extrémne kapely, východ Slovenska stále žije a má perspektívu riadne kopať. Tak v podobe mladých a nádejných grindových bánd ako Killer Face či Grinding Jesus Brothers zo severovýchodu, ako aj v podobe starších a starých, ale stále krvilačných beštií. Jednou z nich sú vranovskí Brute, ktorí sa so svojím novým promáčom postarali o slušné prekvapenie. Možno si ich pamätáte ako skupinu prenasledovanú a brzdenú nedostatkom kvalitných hráčov, nakoniec, predošlé demo urobil Steve úplne sám. Na novinku si zohnal aj dvoch spoluhráčov a môžem povedať, že už len spoľahlivý živý bubeník chýba k tomu, aby Brute zľahka premiešali karty na slovenskej scéne. Na druhej strane, hrať sa dá aj s bicími zo záznamu, ak by bol problém len to.
K veci - máme tu tri slušne vypracované skladby. Steve je prinajmenšom ako hudobník ortodoxný deathmetalista, takže žáner by mal byť jasný. Aj je. Rozmýšľal som, či to hodiť do škatule brutal death metal alebo len death metal, nakoniec som sa rozhodol pre tú prvú. S tým, že brutal death metal v podaní Brute stojí popri priamočiarosti aj na riadnej dávke prepracovaného gitarového umenia, takže vrstvené gitary, vyhrávky, sóla a podobné záležitosti by mali oceniť aj tí, pre ktorých by bol ortodoxný BDM len chaotickým drevorubačstvom. Zvlášť prvá skladba je naklepaná jazda s kvantom vystrihnutých gitarových riffov miestami zľahka amerického štýlu v jeho klasickej forme, trochu mi jej nasadenie a údernosť pripomína extrémnejšiu verziu alabamských Spinecast. Masakrujúce sú blastbeatové party , čert ber, že bicie stále hrá automat, a celé to korunuje kvalitný zrozumiteľný growling štýlu „Dave Rotten frázujúci ako Frank Mullen“.
V skôr voľnejšom tempe sa nesie druhá skladba, kde okrem náklepov dostávajú slovo aj voľnejšie party s náladovými harmóniami, po gitarovej stránke odkazujúcimi na európsku školu, prestriedanými skôr disharmonickými úsekmi.
Tretia skladba vyniká mohutnou melodickou linkou, čím dostáva atmosférický, až dramatický efekt, a energickou strednotempovou pasážou, ktorú opäť vystrieda guľomet, celá vec nemá ani tri minúty, ale podarilo sa v nej zaranžovať všetko podstatné tak, že pestrosť sa, podobne ako na celom promáči, s ucelenosťou nebije.
Pokiaľ ide o zvuk, je v poriadku, zrozumiteľný, dosť hutný, občas mierne vyskočí umelosť bicích, ale kvôli tomu by ste tento materiál odignorovať nemali. Takýto kryštalicky čistý, skladateľsky kvalitný a inštrumentálne prepracovaný brutálny death metal sa na Slovensku zrodí tiež len raz za čas.
(Martin)
|