Štýl: rock – metalový magazín

Kontakt:
http://www.paratmagazine.com

Časopis, ktorý je medzi tými českými mojím favoritom už dosť dlhý čas, som za posledný rok stratil z dohľadu, nejako som stratil motiváciu zaoberať sa akýmikoľvek metalovými magazínmi, ledaže by sa v nich písalo o jednej konkrétnej kapele (myslené vážne). Takže som vedel zhruba to, že v Pařáte došlo k viacerým dôležitým zmenám, okrem iného k prechodu do oficiálnej distribúcie, celofarebnému obsahu a zvýšeniu periodicity na dvojmesačník. Číslo 33 som ale vylovil zo schránky, tak sa ho patrí obecenstvu priblížiť.
Grafiku a tlač stačí prebrať stručne – časopis vyzerá po estetickej stránke dobre, profesionálne na úrovni, pokiaľ ho čítate za bieleho dňa, nehrozia ani možné problémy s podkladmi pod niektorými textami. Text je v Pařáte riadne hustý, človek čítajúci priemernou rýchlosťou má zarobené na niekoľko zaujímavých večerov.
Obsah – nuž, istý posun by tu bol. Celkom pochopiteľne zahraničná scéna vysoko prevažuje nad domácou, ale v takej kvalite a s takým výberom, že pokiaľ si nepotrpíte na ani nie tak veľké, ako skôr „agro“ záležitosti, máte tu nového favorita.
Päť strán po úvodníku patrí britským náladotvorcom My Dying Bride, ktorí oslavujú dvadsiate výročie (letí to, klip k prvému EP v Tim Sikes videoshow si vybavujem stále dosť živo, čo ale v zásade svedčí akurát tak o kvalitnej pamäti:-D). K trom stranám rozhovoru máte ešte diskografiu, kompletne zrecenzovanú na dvoch stranách. Nasleduje voľakedy islandský, dnes škandinávsko-britský viking metal Fortíð (to som zvedavý, ako ten islandský znak bude vyzerať po vydaní na stránke) a - pretože súčasťou každého vydania časopisu je originálny CD titul - dvojstranový pokec o severomoravskom doommetalovom monolite Dissloving Of Prodigy. Pustiť si k tomu môžete ich debutové demo „Echoes Of My Sadness“, ktoré sa po 16 rokoch od pôvodného vydania ocitlo na CD aj s dvoma súčasnými bonusmi. Dobrý nápad, toto CD, keďže na kúpu novej veže s kazeťákom sa ešte stále len teším...
Iným monolitom, tentokrát ale na pôde rúhačského surového staroškolského death metalu, sú americkí Incantation. Kapela i vedúci John McEntee, to celé je legenda, z rozhovoru sa dozviete všetko podstatné. No a keďže prípadné chyby v časopise budem riešiť „za pochodu“, tak tu toľko: Kontroloval som, či náhodou neexistuje deathmetalová skupina Dutch, ale nie, naozaj to nie je tak, že by Incantation boli na prvom európskom turné s Dutch a Sinister. Boli na ňom s holandskými (Dutch) Sinister.
Varg Vikernes sotva čakal, že sa o neho médiá budú po prepustení z basy až tak trhať, ale je to tu. Tak aj v Pařáte porozpráva, ako to vidí on. Ak ho žeriete ešte viac než by sa kto odvážil myslieť si, máte ho dokonca aj na plagáte. Svojho času poslal výbušninu kapele z toho istého štátu, z ktorého je tá na druhej strane posteru:-D Už keď rozoberáme plagáty, v čísle sú dva, na tom druhom My Dying Bride a Haemorrhage.
Švédski praotcovia Grave na svojom novom albume nepredvádzajú nič nečakané, ale kto by to od nich po 22 rokoch chcel, hlavne že je všetko stále „jako za mlada“, čo je aj jednou z tém rozhovoru.
Rubrika Profilace predstavuje štyri nádejné spolky - Gallileous, 2 Minuta Dreka, Et Moriemur a Dawn Of Demise (neviem ako tie ostatné, ale títo Dáni, to je výprask ako sa patrí).
Švédsky umelec Pär Olofsson je pojmom hlavne pokiaľ ide o „artworks“ deathmetalových kapiel a pokec s týmto šikovným typom je zaujímavý.
Scene report z Mongolska – iste, exotika, aj keď dnes sú kapely už aj v Botswane alebo na ostrove Guam, z kadejakých alahární chýba snáď len Afganistan, článok každopádne prínosný, je aj čo hľadať na myspace. Ja som si zhodou okolností vypočul tú najmenej metalovú záležitosť, neľutujem.
Nasleduje druhá časť histórie Krabathor, mám neklamný pocit dejá vu, toto som už čítal, ale v časopise, ktorý dávno neexistuje, takže palce hore.
Recenzie – 45 v tabuľke plus zo desať neradových. Čítal som len čo ma zaujímalo, celkovo by som po letmom zazretí ostatných povedal, že kvôli korektúram by bolo asi najlepšie viesť časopis čisto v češtine. Víťazná trojka je Orphaned Land, Dark Tranquillity a Insania, počul som zatiaľ len to prvé, nebudem tu teda vyrábať závery.
Pokiaľ si pamätáte floridskú legendu Massacre, tak vokalista Kam Lee je stále aktívny, hneď v niekoľkých skupinách, v tomto rozhovore s ním je reč o deathmetalových The Grotesquery. A ak vás ešte stále dokáže pobaviť solídny melodický black metal, jedna strana s dánskymi Illnath nie je márne čítanie.
Z humornejšieho súdka je report o návšteve pornogrindovej legendy Gut v Ostrave. Dodať stranu o dvoch dňoch tak, aby to bolo živé a zábavné čítanie môže byť fuška, tu sa zámer podaril.
Jednou z kapiel, ktoré majú viac než veľké poňatie o tom, ako má ten pohanský metal vyzerať, sú estónski Metsatöll. Rozhovor je zaujímavý už preto, že v rámci Európy a scény ide o spolok z ešte stále málo objaveného kraja. Tu zase len taká poznámka – verím, že Äio, podľa ktorej je pomenovaný aktuálny album, je bohyňa spánku a smrti. Čo ale nezožeriem je, že je to slovanská bohyňa. Estónci sú Ugrofíni a ich tvorbu poznám dosť na to aby, som si mohol byť istý, že Metsatöll je trochu iná liga a šport ako kapely z Argentíny či Indie, spievajúce o vikingoch.
Ďalšou americkou deathmetalovou legendou sú Immolation. Svetu v tomto roku dodali skvelý nový album a Pařátu nemenej výživné interview.
Domáce zdroje do tohto čísla prispeli aj veľmi dobre napísaným profilom kultových astrálnych anarchistov Insania a spomienkou na vydavateľstvo, ktoré pár rokov po revolúcii stálo za rozbehom metalu, punku a spol. v českých luhoch a hájoch. Kto tipuje Monitor, tipuje správne. Kto zažil tie časy, spomenie si, kto nie, možno ani nepochopí:-)
Pokiaľ ide o náboženstvá, hlavne tie tri, ktoré by sa najradšej vydusili medzi sebou a zatiahli do toho aj tých, ktorí bez nich v pohode fungujú, je mi proste už len blivno. Na druhej strane priznávam, že izraelským Orphaned Land v ich (nie len hudobnom) úsilí fandím, hoci si aj tak myslím, že sú idealisti....
Článok „archivára“ Olivu o čs. fanzinoch tiež nevidím prvýkrát, ale jeho uverejnenie je v duchu sloganu „pre veľký úspech opakujeme“ a tento vyčerpávajúci materiál si tak či onak zasluhuje uznanie.
O tom, ako fungujú Relapse Records, čo-to prezradí vedúci európskej pobočky tohto chýrneho vydavateľstva Jeroen Gellisen. Dozviete sa aj to, že menšinový žáner či „podzemie“ sa holt tiež riadi podľa toho, či to alebo ono prinesie zisk. Skôr pochopiteľné ako smutné:-)
Vynikajúcim materiálom je profilový rozhovor s výraznou excentrickou figúrou českej scény – Tomášom Kohoutom alias Necrocockom. Nuž, nie je to žiadny nudný „strejda“, to sa potom článok píše vlastne sám. Zrecenzovanie maestrovej tvorby ako bonus je samozrejmosťou.
Blížime sa k záveru – podtitul rozhovoru s dánskou deathmetalovou jednotkou Illdisposed má síce podtitul „přátelé stárnou“, ale Bo a spol. hlavne naživo majú do vetchých poprdúsov tak ďaleko, že tam ani nedovidia.
„Metalove dřisty“, to je glosa v jadrnej ostravčine, servíruje ju Fusaty z Dissolving Of Prodigy. Ako spestrenie ok, myšlienku to má tiež.
Posledný rozhovor a vlastne posledný nereklamný materiál v čísle sa na poldruha strane zaoberá fínskymi Amorphis, ďalšími 20-ročnými jubilantmi. To by bolo všetko, myslím že na jedno číslo je toho viac ako dosť. Fanúšikovia zo Slovenska si nalistujú stránku časopisu, kde sa dozvedia, že zohnať ho tu môžu celkom ľahko.

(Martin)