Štýl: black metal

Skladby:
1. Zahadum 1:02
2. Abysmal Dimension 4:39
3. Supernova Of Sinners 6:25
4. In Viscera Tyrranidae 4:14
5. Pareidolia 3:11
6. Detrimentum Hypocrita 6:03
7. Aeternum Ater 4:17
8. Virgo-HI21 4:13

Total: 34:06

Zostava:
D.E.M.O. - gitary, vokál, syntezátor / sampler
Pio - bicie, syntezátor / sampler

Kontakt:
http://bandzone.cz/ldimonsiumchaoticl

Vydavateľ:
samovydanie

Myslím, že zo slovenského black metalu som počul všetko, čo za počutie stojí a čo možno bez potu neistoty prezentovať aj mimo česko-slovenského metalového teritória a tam, kde vedia, že okrem black metalu existuje aj veľa iného metalu a že hodnotí sa kvalita všeobecne, nie v úzkych a často zasr... pokrivených žánrových mantineloch. Mám na mysli kapely z okruhu, v ktorom u mňa stále vedie debutový album dnes v zásade rúhačsky deathmetalových Infer, a niekoľko ďalších tu vydalo tiež po všetkých stránkach vydarené CD, ktoré si občas rád vypočujem. A potom je tu druhá, väčšia kopa projektov, ktoré postupy, prístup a pózy staré dvadsať a viac rokov veľkohubo vyhlasujú za jediné pravé „čierne umenie“, a pritom hocikto, kto nie je za hrob oddaný vyznávač a až bezpodmienečne úctivý služobník „jediného pravého black metalu“ počuje, že pre veľmi veľa kapiel výstižný rozsudok „rozhodne nie si taký skvelý, za akého sa považuješ“ má korene aj tu.
Kam sa zaradia zatiaľ nie veľmi známi Dimonsium Chaotic z Michaloviec? Ich aktuálne dielo „Labyrinthum Nebulae“ vznikla v posledných mesiacoch roku 2011 a predchádzalo jej päťskladbové demo z roku 2008. To je akceptovateľnou nahrávkou z domáceho štúdia/skúšobne, na ktorej počuť, že skupina, resp. duo, má istú víziu toho, čo chce hrať, a má zvládnuté podstatné prvky výzbroje nutnej pre boj na blackmetalovom poli cti a slávy. Ako sa túto víziu darí napĺňať v „Labyrinte hmloviny“? Dimonsium Chaotic rozhodne nestáli tri roky na mieste a osem vecí na 34 minútach, pre ktoré ich tvorcovia práve hľadajú vydavateľa, prináša solídny klávesmi podfarbený rýchlejší melodický, ale ostrý black metal v štýle 90. rokov, bez nejakých sladkých gotických dochutení alebo pohanských, vikingských či v súčasnosti populárnych „folkových“ (má to byť folklórnych) tém. Na prvý posluch zaujalo niekoľko vecí - veľmi dobre a štýlovo „čisto“ zosnímané a zmixované gitary a vokál, všetko patrične nazvučené, skrátka hrá to tak, ako má dobrý, kvalitný black metal hrať. Zamrzia trochu „kostrbato“ do celkového mixu zasadené bicie, človek má pocit, že tak akosi nepatrične „trčia“ z nahrávky, pričom ale hrajú príjemne staroškolsky „živo“, bez nejakých umelých vylepšovaní a filtrov. A po hudobnej stránke v momente poslucháčskeho prenikania do nahrávky možno poukázať na dojem značnej nepôvodnosti - ovplyvnenie scénou 90. rokov je tu mohutné. Mnoho pasáží by mohlo byť napríklad na raných nahrávkach Limbonic Art, a hlavne tu počujem veľa paralel k starej tvorbe Abigor - ak by mi toto niekto pustil ako nejaký nevydaný album Rakúšanov povedzme tak z roku 1995, asi by som mal tendencie tomu uveriť. Lenže teraz to vezmem z trochu inej stránky - práve Abigor patrí medzi moje najobľúbenejšie blackmetalové bandy, a to, že niekto nahral podobne príťažlivú hudbu, nemám chuť zavrhnúť, hoci to niekedy znie až ako „tribute-projekt“. Ide totiž o toto - gitary sa mi skrátka páčia, majú ten správny étericko-chladný zvuk nezemských dimenzií a hrajú naozaj pôsobivé a príťažlivé melódie, vytvárajúce monumentálne atmosférické plochy, a zvlášť v rýchlych pasážach majú aj riadnu silu. Štvorka „In Viscera Tyrranidae“ je Abigor asi najviac, ale je to proste dobré. A takisto sa mi veľmi páči ten z výšky a temnoty nebies krákajúci vokál, nedá sa svietiť, ale vo v podstate domácich podmienkach sa podarilo dosiahnuť efekt naozaj nesmierneho priestoru. Ten vyslovene sedí textovej stránke, odohrávajúcej sa v temných vesmírnych dimenziách hmlovín, vybuchujúcich supernov a ich prieniku so svetom síl buď mimo človeka, alebo človeka ovládajúcich. Zvuk ako taký je až na spomenuté výhrady pôsobivý, a opäť sa mi potvrdzuje, že pre hudobníkov s víziou znenia vlastnej tvorby sa práca v domácom štúdiu oplatí viac, než pokus ísť do „kamenného štúdia“ a zvukárovi dať CD s kapelou - „takýto zvuk chceme mať“. Ono totiž ide o to, že taký x.y. zvuk bude mať každý až vtedy, keď bude tak hrať. Výsledok snaženia michalovskej dvojice robí z Dimensium Chaotic dosť nádejné zoskupenie. Okolo originality ich hudba aspoň zatiaľ veľmi nešla, ale toto je zriedkavý príklad, kedy ma niečo také napriek tomu baví.

(Martin)