Štýl: death metal

Skladby:
1. Forever Sworn To Blasphemy 04:02
2. Godless Profanity 03:42
3. Third Scent Carcass 02:30
4. Sadistfucktion 01:47
5. Homo Hereticus 03:39
6. Holistic Paralisys 03:33
7. Psalm To The Dark One 03:51
8. Grave's Cold Darkness 02:09
9. Vengeance's Core 02:51
10. Devils Reunion 02:20
11. Beyond Madness Of Gods 02:35
12. War 02:01

Total: 35:00

Zostava:
Burning - basgitara
Th0rn - bicie
Lucas - gitary
Analripper - vokály
Cthulhu - gitary

Kontakt:
http://www.myspace.com/sphereband

Vydavateľ:
Masterful Records / Godz Of War Productions

Zase Poľsko a zase death metal. Medzi Tatrami a Baltom to kvitne na krajinu považovanú za „baštu kresťanstva“ až nepravdepodobne. A stačí si pozrieť názvy skladieb, aby sme vytušili, ako sú na tom so vzťahom k viere varšavskí SPHERE. Zase raz žiadna pomoc pre svätú stolicu...
Úvod v poradí druhého albumu predstavuje thrashmetalová pasáž, ktorá tak trochu vyvolá spomienku na „Raining Blood“ od SLAYER, ale vzápätí sa prevalí do pomerne nemilosrdnej deathmetalovej klepačky, povedzme v duchu MALEVOLENT CREATION z obdobia „In Cold Blood“. Práve to je jedna z kapiel, ktorú „americká zložka“ hudby SPHERE môže pripomínať - rýchly a dosť brutálny, ale klasický deväťdesiatkový death metal na trase Buffalo - Florida. Zhruba tam je to aj vokálne - stredový až hlbší, pomerne zrozumiteľný rev. A takisto povedomý je mierne „websterovský“ zvuk basy - ten, kedy sa na základe mohutného rinčania zdá, že basák má miesto strún natiahnuté koľajnice. Navyše ho poriadne počuť, čo je jedna z vecí, ktoré sa mi na tejto kapele páčia najviac.
SPHERE ale nehrajú čisto americký typ death metalu, mnohé pomalšie, drvivé a sekané pasáže sú ovplyvnené európskou školou. Subjektívne v tých drvivých agresívnych sekačkách počujem Dánov KONKHRA, ktorí okolo polovice 90. rokov predstavovali povedzme „modernejší“ prístup k hraniu stále nadpriemerne surového death metalu a dokázali zároveň strhnúť živou a chytľavou hudbou. Presne toto sa darí aj Poliakom.
Iným vydareným nápadom je začlenenie energických a skočných „škandinávskych“ crust/grindových rýchloviek - NASUM proste ovplyvnili viac kapiel, než koľko v živote ovplyvniť plánovali. Pri tejto rôznorodosti inšpiračných zdrojov je hudba SPHERE dostatočne záživná, hoci osobne ma z celého veľmi vyrovnaného materiálu najviac baví záverečná rezačka „War“, ktorá vďaka tým „nasumovkám“ vyznieva ako zabudnutá skladba z najlepšieho obdobia švédskych VOMITORY.
Death metal vystavaný na klasike 90. rokov, ale s hutným, súčasným (nie však umelým) zvukom a nejakými tými pochmúrnymi vsuvkami v dnešnej záľahe extrémnych spolkov, valiacich sa z každej strany, potrebuje na vstrebanie svoj čas, každopádne však v rámci štýlu predstavuje vydarený nadpriemer.

(Martin)