Štýl: death/black metal
Skladby: 1. Overture .966 01:13 2.
Hymn of Destruction 03:10 3.
Diamonds of the Last Water 02:49 4.
Antonym 02:40 5.
Son of the holy Motherfucker 02:45 6.
Blood and Dust 04:06 7.
Kot Wolanda 01:55 8.
Los Asesinos del Sur 06:06 9.
Stillborn II (Singularities of the Ordinary Vulgar Boor) 03:24 10.
Whore of the Whores 03:08
Total: 31:23
Zostava:
Ataman Tolovy - basgitara, vokály
August - bicie
Rzulty - gitary
Killer - basgitara, vokály
Kontakt:
http://www.stillborn.pl/
Vydavateľ:
Ataman Productions / Godz Of War Productions
|
Stillborn - Los Asesinos del Sur (2011)
Štvorčlennú skupinu z Poľska (Mielec/Tarnów) registrujem už nejaké roky, aj vďaka schopnosti vyčítať si z poľskej metalovej spisby to, čo potrebujem. Jedným z jej špecialít je, že svojim albumom dáva názvy v španielčine, čo „rúhavému umeniu“ tak nejako pocitovo pridáva na temperamente. Texty sa inak až na minimum výnimiek odohrávajú klasicky v angličtine, každopádne tituly ako „Satanas el Grande“, „Manifiesto de Blasfemia“, „Esta Rebelión Es Eterna“ a aktuálne zo septembra minulého roku, „Los Asesinos del Sur“ (vrahovia z juhu) majú niečo do seba.
Niečo do seba má aj hudba STILLBORN, to viem prinajmenšom odvtedy, čo som ako prvú vec z ich tvorby okúsil „Manifest rúhačstva“ a vďaka nemu splašil aj ostatné tituly. Na niekoľkých viac-menej domácich weboch som sa pri recenziách na nový album zarazil či skôr pobavil na tom, ako „znalec“ poslal skupinu kdesi do priemeru a rovno do druhej poľskej ligy. No, STILLBORN sú iste banda, ktorá na rozdiel od „veľkých“ poľských mien tu po česko-slovenskom teritóriu rozhodne nie je ani zďaleka taká známa, ale ak je toto pre niekoho priemer a druhá liga, tak to potom aby sme si nasypali popol na hlavu, pretože ak by sme chceli vyrátať tunajšie (česko-slovenské) death/blackmetalové skupiny na takejto prinajmenšom veľmi solídnej úrovni, mám obavy, že počítadlo by sa zastavilo na čísle jedna, na Slovensku, a tam je to už nejakú dobu tiež „len“ čistý pekelnícky death metal.
Toľko k úvodu, teraz čosi o tom, čo je ten STILLBORN vlastne zač. Je to metal ako sa patrí, metal, ktorý nemá záujem naháňať kdesi chválu za „umeleckosť“ a „moderné vyznenie“. Je to vír surovosti, priamočiarosti a agresivity, divoký výbuch nehranej zúrivosti a temnoty. V desiatich skladbách si užijete svojím spôsobom dosť undergroundový, staré časy ctiaci death metal so silnou stopou black metalu, to všetko namiešané zo vzorov, ktoré oba žánre formovali v 80. a začiatkom 90. rokov, a to tak v Európe (SODOM, HELLHAMMER, KREATOR, MAYHEM), Severnej Amerike (SLAYER, DEATH, SLAUGHTER, MASSACRE, MORBID ANGEL), ako aj hlboko na juhu (SARCÓFAGO, HOLOCAUSTO, stará SEPULTURA a spol.). Výsledok je klasickým, veľmi nabrúseným death/black metalom, rýchlym a divokým pekelným tancom, priamočiarym, živelným - tento dojem podporuje aj slušný, a zároveň tak akosi „neuhladený“ zvuk, čistý v duchu súčasnosti a zároveň silný, zdravo rachotiaci ako za starých čias. STILLBORN nehrajú žiadnu krkolomnú techniku, skôr rýchlo, priamo a k veci, s nejakými tými vhodne zvolenými melódiami a často až zbesilo zavýjajúcimi sólami. Veľká, taká až násilnícka nespútanosť a občasné priam delirické pasáže mi miestami pripomínajú iných Poliakov, WITCHMASTER, ale tí sú viac orientovaní k predsa len „dávnovekejšie“ znejúcemu pekelnému black/thrash mixu. U STILLBORN je táto podobnosť skôr dielom dvoch spolupracujúcich alebo prekrikujúcich sa divokých vokálov, zvlášť toho zlostne, až „hulvátsky“ revaného. Texty v angličtine (s poľskou výnimkou „Kot Wolanda“) sú štýlové, nie veľmi rozsiahle, plné obrazov a symbolov zániku, triumfu pekla a občas takej škodoradostnej mizantropie.
Ak vám už chýba extrémny metal, ktorého výrazným znakom je divokosť a jazda od začiatku do konca, taký, ktorý dokonale ignoruje trendy, STILLBORN si dajte.
(Martin)
|