Štýl: grind core/technical extreme metal

Skladby:
1. 0011000 4:08
2. Freefall Society 2:29
3. Mostly Harmless 8:16
4. Superboring 3:07
5. Like A Falling Leaf 4:56
6. Circles In The Dust 11:55

Total: 34:53

Zostava:
Gabriel „Gaby“ Kunay - vokály
Ján „Stu“ Ragančík - basgitara
Marcel „Barbie“ Malega - bicie
Ivan „Ivin“ Babilonský - gitary, sample, programovanie

Hostia:
Peter Hija - vokály
Lenka Pavúková - vokály (6)
József „Jozzi“ Takács - sólová gitara (2, 3, 5)

Kontakt:
http://bandzone.cz/obliterate

Vydavateľ:
Gothoom Productions

OBLITERATE tento rok oslavujú 20. výročie svojho založenia. Už debutové demo z roku 1993 ich postavilo na čelo vznikajúcej slovenskej grindcoreovej scény. Prečo? Nuž, „Prices Of Superior Life“ bolo bez ohľadu na DIY zvuk a celkové prevedenie vyspelým grindovým materiálom - žiadny „sranda“ alebo „pokus/omyl“ grind, naopak čosi, čo ukazovalo na kvalitné pochopenie a spracovanie vtedajších vzorov - Napalm Death, Terrorizer, Brutal Truth, Unseen Terror, Nausea, Righteous Pigs...však to poznáte. Časom sa im miesto zodpovedajúceho miesta v „potravnom reťazci“ extrémnych kapiel na domácej scéne dostala skôr nálepka „slovenskí Napalm Death“. Nie tak celkom oprávnene, OBLITERATE okrem toho pomerne rýchlo začali pracovať na tom, aby sa jej zbavili. Posledné stopy tohto ovplyvnenia zmizli s odchodom bývalého vokalistu Tomáša po albume „Tangled Ways“ spred 9 rokov, a pokiaľ si ešte dnes niekto medzi OBLITERATE a NAPALM DEATH dokáže dať =, tak nazvem ho mamľasom, ale myslím si oveľa horšie slovo.
Založenie skupiny si dnes pamätá už len bubeník Marcel, zvyšok štvorčlennej zostavy je vecou 21. storočia, kedy postupne prichádzali Ivan (gitara a rôzne iné veci), Gabi (vokály) a Janči (basgitara). Práve s Ivanom skupina vstúpila do novej éry a začala sa vyvíjať tak trochu nečakaným a pomerne originálnym smerom, čo dokumentuje už predošlý, tri roky starý album „Something Wrong“, kde nebolo „wrong“ nič okrem spolupráce s rakúskym vydavateľstvom.
OBLITERATE však nakoniec mali šťastie a nadviazali spoluprácu s najdynamickejšie sa rozvíjajúcim domácim metalovým vydavateľstvom, momentálne asi jediným, ktoré tu u nás možno brať vážne, pokiaľ ide o prácu, aká sa od vydavateľstva očakáva. Jej prvým plodom je aktuálny, v poradí štvrtý album „Superboring“. Pre milovníkov grind coru bude asi skôr „supersurprising“, prinajmenšom v momente, keď CD vložia do prehrávača. Šesť skladieb na skoro 35 minútach, to by jeden tušil skôr nejakú „zradu“ než grind core :-D Určite v porovnaní s predošlým CD, na ktorom počas 31 minút presvišťalo 13 skladieb, čo je pre tento žáner typické, priam očakávané.
Nuž, o čo ide - grind core v štýle, na aký sme boli zvyknutí tu a u 90 % kvalitných skupín na scéne, je tu minulosťou. Nemajte strach, čaká vás veľmi energický, agresívny materiál, v ktorom samozrejme tých pravých grindových náklepov máte do vôle. Na druhej strane očakávajte materiál technický, plný „polámaných“ nepravidelných rytmov a rôznych vplyvov od maximálne zbrutálneného tvrdého rocku po industrial. OBLITERATE v súčasnosti hrajú mix grind coru a technického extrémneho metalu, netreba sa tu hádam báť ani termínu „progresivita“.
Táto štvorica sa v súčasnosti prezentuje hudbou, akú si na koncerte užijú hlavne tí poslucháči, ktorí si ju doma napočúvajú. Nepripraveného človeka táto pomerne zložitá koláž tónov naživo väčšinou nerozhýbe, skôr má tendenciu počúvať, resp. snažiť sa pochytiť, čo všetko (je toho dosť) sa na pódiu po hudobnej stránke deje. Vzhľadom na to, že OBLITERATE majú svoje živé ozvučenie „ošéfované“ aj na pomerne „poľné“ podmienky - pri hudbe, ktorá je extrémna a rozhodne nie priamočiara, je to nutnosť - nehrozí, že budete nútení vstrebávať len zmes pazvukov, z ktorých si nič nevyberiete. Ale predpríprava sa oplatí, nakoniec, počúvanie „Superboring“ žiadnu nudu nesľubuje. Máte tu technické bicie jedného z najzdatnejších domácich grind- a metalových bubeníkov, a takisto veľmi prepracované a košaté gitarové linky, striedajúce harmónie s disharmóniami a tiež občasnými „chill-out“ vyhrávkami. K tomu sóla, pričom o viaceré sa postaral gitarista maďarských progresívnych metalistov WENDIGO.
Okrem pre žáner už klasických prvkov hudbu obohacuje aj množstvo zaujímavých a vkusne vložených samplov a trocha elektroniky. Gabiho revaný, divoký, občas rozbesnený vokál tu dominuje, ako hosť sa však predstaví aj Peter Hija (GOD DEFAMER) a v poslednej, mnohominútovej niekoľkodielnej hudobnej extrémne metalovo/elektronicky/ambientnej „epopeji“ zaznie ženský vokál v podaní Lenky Pavúkovej (CHORÉ VRANY).
V podobe „Superboring“ ponúkajú OBLITERATE veľmi súčasne a vyspelo znejúci tvrdý hudobný materiál, v zásade zase raz „len“ prevažne pre „extrémne uši“, každopádne ide o nahrávku, ktorú čo do jej nápaditosti a úrovne ťažko porovnať s niečím z domácej (= česko/slovenskej) tvorby a mám pocit, že vysoké hodnotenia možno oprávnene očakávať aj na svetovom fóre, kde, úprimne povedané, sa nedejú zas až také zázraky, aby sa tie najlepšie domáce veci museli báť súperenia s nimi.

(Martin)