Štýl: melodický death metal
Skladby:
1. Deus Diabolus Inversus 4:53
2. Battle of the Serpents Within 3:56
3. Requiem for a Caged Lust 4:47
4. Selenes and Endymions Son 1:50
5. Ascending Path: A Star Child is Born 5:11
6. Aphorism 4:21
7. Monolith: Test Teach Transform 5:45
8. Once Upon a Time? 2:04
9. The Seven Gifts of Sin 3:39
10. Doberman 4:23
11. Incests 4:01
12. Avatar of the Age of Hours 3:25
13. Argenteum Astrum 5:36
Total: 54:07
Zostava:
Gore - vokály
Stavros - gitary
Thanos - basa
Akis - bicie
hostia:
Dr. Petra Ariadne Westerkamp - vokál a husle
Kimon Hristodulidis - flauta
Mikael Akerfeldt - vokál (12)
Kontakt:
http://www.horrified.info
Vydavateľ:
Black Lotus Records
|
Horrified - Deus Diabolus Inversus (2002)
A máme tu ďalšieho koníka zo stajne zvanej Black Lotus Records. Ani v tomto prípade mi jeho meno nič nehovorí, preto na úvod ponúkam za hrsť informácií z promo sheetu. Grécka kapela HORRIFIED začala svoju púť niekedy v rokoch 1989-1990. Za ten čas si na konto pripísala nejedno demo, niekoľko minialbumov, personálne zmeny, takmer päťročnú prestávku vo fungovaní spôsobenú odsťahovaním lídra Gorea do Londýna, a podobné epizódky, viac-menej bežné v existencii UG kapiel. V roku 1998 však svoju činnosť obnovuje vydaním albumu „Animal“, vo všeobecnosti prijatým priaznivo, odmenou za čo je kapele koncertovanie s takými spolkami, ako Immortal, Sodom, Manowar, Mercyful Fate alebo Septic Flesh. V roku 2002 je v Aténach nahratý a vo Švédsku istým Fredrikom Nordstromom zmixovaný/produkovaný album „Deus Diabolus Inversus“, ktorému by som teraz rád venoval pár riadkov.
Horrified hrajú takzvaný melodický death metal, a nehrajú ho vôbec zle. O autorstvo sa podelili Gore (texty) a Stavros (hudba). Práve Stavrosove gitarové riffy tvoria kostru celej nahrávky. Miestami síce môžu pôsobiť dosť obohrato alebo jednoducho, ale ich postupné rozvíjanie a obmieňanie je na takej úrovni, že si to poslucháč takmer neuvedomí. Práca s melódiou a základným motívom je naozaj obdivuhodná a je hlavným atribútom, ktorý robí album počúvateľným. Ani rytmika nie je len do počtu. Bicie sa držia celý čas v pomalšom až strednom deathovom tempe, žiadnych chlievarní sa tu nedočkáte. Basa ostáva poslušne v úzadí, plne sa koncentruje na svoju základnú funkciu, teda tvrdenie muziky, a ide jej to dobre. Goreho vokály sa pohybujú od čistého spevu až po ľahko zachrčaný, avšak stále plne zrozumiteľný prednes, na niektorých miestach zmutovaný elektronikou. To, čo tento album odlišuje od stoviek dostupných UG nahrávok podobného razenia, je ale bezchybný zvuk. V tomto smere nebolo nič ponechané na náhodu a ako štúdiová práca, tak aj mix resp. produkcia dosahujú profesionálne kvality. Preto si môžeme bez problémov vychutnávať zdvojené/strojené gitarové linky, preto bicie znejú tak ako majú a nie ako kopa hrncov, preto basová linka duní tak ako si zaslúži a nemusíme ju loviť zo zašumeného bordelu, preto môžeme počuť do niekoľkých pasáží veľmi citlivo umiestnené klávesy, preto priečna flauta, husle a ženský spev dodané hosťami a nerušivo doplnené na niektorých miestach neznejú, ako keby ste ťahali mačku za chvost. K hosťom ešte jedna poznámka, na dvanástke „Avatar of the Age of Hours“ sa podieľal aj sám Mikael Akerfeldt z Opeth. Jeho príspevok sa skladá z dvoch veršov, teda asi z desiatich slov (samozrejme ak sa mi jeho hlas podarilo v spleti asi štyroch druhov vokálov objavujúcich sa v tejto pesničke správne vystopovať). Okrem metalových kusov album obsahuje aj tri orchestrálne/atmosférické skladby, kompozične opäť fajn zvládnuté, v ktorých sa k slovu dostanú aj sláky, akustická gitara, prípadne rôzne divné zvuky. Na profesionálnej úrovni je tiež booklet s textami a ponuro ladeným artworkom, v duchu ktorého je ladená aj webstránka. Fotky jednotlivých členov sú štylizované dosť zvláštne, v žiadnom prípade by som si na základe nich nepredstavil takúto muziku.
No ale aby som Horrified zase neprechválil, dosť tuctovo na mňa pôsobí práve názov kapely a hlavne logo. Takisto som v prípade niekoľkých skladieb po opakovanom prepočutí s úžasom zistil, že veď to je vlastne Opeth jak vyšitý, takže hovoriť o originalite nie je celkom na mieste. Spolupráca s Mikaelom asi nebola náhodná.... Inštrumentálne je album tiež skôr priemerný, aj keď sú jednotlivé party poslušne slúžiace celku zahrané bezchybne.
Napriek tomu ma však album celkovo príjemne prekvapil a rád by som si niekedy pozrel aj jeho živú prezentáciu. Label Black Lotus Records označuje túto kapelu za svoju top prioritu, a po tom, čo som pod ich hlavičkou doteraz počul, sa vôbec nedivím....
(Dáša)
|
