Štýl: black, gothic, doom, ambient, noise, industrial (niečoho menej, niečoho viac, ale pekne skombinované)

Skladby:
1. Rebirth 4:05
2. Ghost In The Machine 4:15
3. [Transition] 1:12
4. Lustmord 4:40
5. Martyrs 3:42
6. False Projection 2:53
7. Serpent 2:22
8. Above The Crippled Earth 3:10
9. The Enemy Within 4:53
10. Alone In Waste 4:28
11. Am I One Am I 6:00

Total: 41:40

Zostava:
Jeff Phillips - všetko

Kontakt:
http://www.carrierflux.com

Vydavateľ:
Black Lotus Records

Jeff Phillips je jediným členom projektu (je smiešne nazývať jedného človeka skupinou) CARRIER FLUX. Po vydaní niekoľkých demo kaziet a účasti na dvoch kompiláciách firmy Root of All Evil Records si v januári 2000 samovydal album Introspective Nightmare, vďaka ktorému si ho všimla grécka firma Black Lotus Records. Nový album tohoto američana už vyšiel pod ich ochrannými krídlami a do vienka dostal názov In Waste. V promo letáku, v kolónke žáner stojí „A mixture of emotion & brutality (from Black to Gothic metal)“ a pravdu povediac, celkom toto označenie sedí.

Album začína práve horespomenutými polohami. Melodický blackový riff po pár taktoch vystrieda elektro-gotická pasáž so spevom ala Johan Edlund za čias The Deeper Kind Of Slumber. Po chvíli sa však všetko znovu rozbehne dalším melodickým, blackovým riffom a po celkom rockovej pasáži príde blacková sypanica s klasickým blackovým škrekom. A to všetko na ploche štyroch minút. Ghost In The Machine je melodická klepanica s čistým spevom a totálne zašumienkovaným zvukom s bicími, ktoré v strednej pasáži pripomínajú nejakú rýchlopalnú zbraň. Nechýbajú samozrejme jemné podkresľovacie klávesové plochy. Ako už samotný názov napovedá Transition je zvukovo zaujímavá ambientná medzihra, na ktorú nadväzuje najprv klávesová a neskôr akusticko-gitarová melódia skladby Lustmord. Nezostane samozrejme len pri akustike. Zhruba v polovici skladby sa spustí ďalšia blacková paľba s čistým vokálom, miestami dokonca dvojhlasným. Martyrs začne takmer bez pauzy melodickým riffom s dvojkopákovým podkladom, rýchlo vystriedaným doomovou pasážou akoby vystrihnutou od MY DYING BRIDE. Tiež samozrejme len nachvíľu, pretože Jeff má zjavne radšej rýchlejšie rytmy. V tomto smere by som mohol pokračovať až dokonca. Tento pán totiž zjavne nedostatkom invencie netrpí. Nie je to síce hudba na prvé vypočutie ale keď si to človek napočúva je to fakt zaujímavá nahrávka. Jej obrovským problémom je však zvuk a automatický bubeník (ten sa síce v niektorých skladbách dosť podaril ale väčšinou je to dosť bieda). Zdá sa, že robiť si všetko sám, keď navyše na to niekto nemá prostriedky a skúsenosti sa vždy neoplatí. Som presvedčený o tom, že Jeff by mal silno pouvažovať o nejakých živých spoluhráčoch a firme Black Lotus odporúčam aby mu nabudúce zaplatila nejaké lepšie štúdio s profesionálnym zvukárom (nepodarilo sa mi to sice zistiť naisto ale mám taký dojem, že Jeff si nahráva všetko sám niekde v obývačke). Sám si dokonca robil celý booklet (teda okrem jednej svojej fotky, s ktorou mu niekto vypomohol) a podľa mňa aj v tomto ohľade ešte je čo zlepšovať.

Keby som to mal všetko nejako zhrnúť, musím konštatovať, že In Waste je po hudobnej stránke skutočne kvalitný a vzácne vyrovnaný album (slabšie sa mi zdajú asi tak dve skladby ale aj v nich sa nájdu zaujímavé pasáže). Čo sa týka spevu, asi by som uvítal viac agresívnych polôh (veľká väčšina albumu je naspievaná čistými vokálmi) ale to je len vec vkusu. Jeff má každopádne ešte obrovský priestor na zlepšovanie ale ak bude pokračovať v tomto trende ešte o ňom budeme veľa počuť.

(Golo)