Štýl: brutal death metal

Skladby:
1. He Torture The Brain With A Drill 3:29
2. Suffering In Womb 2:27
3. 120 Days Of Sodomy 3:03
4. Tasty Meatball 2:41
5. Liquified Infant Genitals 2:33
6. Hole For Everythink 2:30
7. Bath In Acne 3:03
8. Patho Greed 3:41
9. Visit 3:15
10. Body Rot 3:28
11. Bloody Axe In Your Ass 3:05

Total: 33:21

Zostava:
Rastislav "Pygo" Váry - vokál
Roman Halmo - sólová gitara
Peter "Medveď" Szemenyei - gitara
Daniel "Šampon" Hanák - basa
Lukáš "Shuska" Šiška - bicie

Kontakt:
http://www.mojweb.sk/craniotomy

Vydavateľ:
Grodhaisn Productions

V rámci tunajšej extrémnej scény patria Craniotomy medzi pomerne “zánovné” spolky, ale stihli toho už celkom dosť – slušne prijaté debutové demo, vydané ako MC, koncerty a festivaly na Slovensku, v Česku a v bližšom okolí. Ich tvorba sa v dobe, kedy sa pozornosť fans hudobného extrémizmu aspoň sčasti vrátila k death metalu, nestratila medzi záplavou často prudko priemerných “US” alebo Ameriku aspoň klonujúcich “brutal” spolkov, a tak hneď druhá návšteva štúdia (2001) sa tohto roku dočkala vydania na debutovom CD, ktorého titul vraví niečo o tom, že nemožno zjesť to, čo nie je odrezané.

Nerád začínam recenziu od obalu, tu sa tomu ale nevyhnem. Niektorí sa totiž o ňom vyjadrili ako o ťažkom klišé, ja však taký dojem nemám. Výjav na ňom je totiž “brutálny a morbídny”, ale myslím, že je to celé skôr “akože”, alebo s nadhľadom. K tejto myšlienke ma zvádza tak komiksovo-“kubistické” stvárnenie, ako aj prevedenie bookletu (v tomto prípade skôr plagátu), kde sa nie vždy smrteľne vážne fotky päťčlennej posádky smrtiacej kosačky striedajú s obrázkami v štýle “zabili Kennyho”. Nakoniec, ani názvy skladieb, hoci dosť “gore”, nespôsobujú vždy zimomriavky alebo hnus, občas sa človek skôr neubráni úsmevu, napríklad pri mozgu týranom vrtákom, skvapalnených detských genitáliách alebo sekere medzi zadnými pologuľami. Snáď len pri “Hole For Everythink” mi napádajú hlbšie filozofickejšie myšlienky o tom, či je to slovná hračka, alebo sa len niekto pomýlil pri prepisovaní názvov. Skrátka a dobre, niekto sa rozhodol krvavo sa pobaviť a to beriem, nie každého baví vážna krutosť a ešte vážnejšia temnota.

S hudbou mám v istom zmysle problém, ale som fakt rád, že ten problém tu je. Asi takto – Craniotomy hrajú brutálny death metal. A hrajú ho štýlom, ktorý mi nepripomína žiadnu vychytenú, najlepšie US kapelu. Neznejú zastaralo ani spiatočnícky. Na druhej strane nepoužívajú ani “moderné” groove, HC a podobné “americké” prvky, a hoci Európania priamo zo stredu, necítiť v ich hudbe ani grind core. Vlastne hrajú pravoverný (ortodoxný?) brutálny a technický death metal na vysokej úrovni, a ich hranie má hlavu a pätu. Techniku si nemýlia s bezduchou krkolomnosťou a vedia komponovať skladby, ktoré poslucháč bez problémov vstrebá, nejde totiž o bezduché zahuhlané drhnutie nezmyselne poskladaných akordov s tým, že “joj ale sme brutálni”. Craniotomy hrajú skôr rýchlo a agresívne, ale aj energicky a živo. Okrem toho ich hudba má dramatickú atmosféru, hlavne vďaka prepracovaným gitarám, ktoré sa neboja melódií (nie že by ich bolo veľa a rozhodne nie v nejakom symfonickom štýle) a nesnažia sa všetko rozsekať a roztrhať. Veľmi vzdialene by sa to dalo prirovnať k stretu Carcass z obdobia okolo “Symphonies…”, Cannibal Corpse a Brutality, ale v o dosť brutálnejšom prevedení, skrátka s hudobníckym citom zahraný riadne krvavý kus deathmetalovej flákoty. Skoro by som povedal, že dielo ocenia milovníci prepracovaného a aranžérsky náročnejšieho hrania v štýle Broken Hope a Mortal Decay, než priaznivci apokalyptických zvratkov a masakrov v podaní Devourment, Brodequin, Mortician a podobne (síce, ja mám rád jedno aj druhé, takže vlastne…skúsiť môže každý). Hudbu Craniotomy do toho pravého extrému ťahá Pygov vokál, ten je nazvracaný štýlom, ktorý mi je fakt blízky, ale kto nepochopil, že prirodzený zvuk prasačej ruje sa v istých kruhoch skrátka cení viac, ako snaha o zrozumiteľnosť (ktorá x-krát zabije “neľudský zámer”), nech ocení aspoň to, že niekoľko druhov celkom schopne nafrázovaného grúlenia (či sú to texty, to fakt neviem), občas strihnuté škrekom, sú ľudského, nie strojového pôvodu. U mňa to má vokál za plný počet už preto, že napr. na rozdiel od Devourment nejde v kuse v jednej rovine.

Pokiaľ ide o zvuk, tak prvých osem kusov je z Exponentu. Znejú vcelku vyčistene, ale našťastie mohutne a tuším aj dosť podladene. V každom prípade v rámci svetovej scény nadpriemer. Tie tri bonusovky (z roku 2002), ktoré nasledujú za introm, obstaraným kukučkovými hodinami, sú z Moonsetu. Hudba je podobná, ako o rok staršie veci, a zvuk je, povedal by som, taký zahulenejší, viac „pri zemi“. Ani neviem, či sa mi páči viac, ako ten pôvodný. V každom prípade sa Craniotomy s CD vytiahli, myslím, že tých, čo sa orientujú v kvalitnom death metale, zvlášť smerom “čím väčší hnus, tým lepšie”, nemajú ako sklamať. Som rád, že aj v krajine, ktorú má zvyšok sveta problém nájsť na mape, máme v rámci extrémneho metalu dosť spolkov, ktorú tunajšej scéne rozhodne hanbu neurobia.

(Martin)