Štýl: death metal

Skladby:
1. Black Sabbath (Black Sabbath) 5:29
2. Evil Dead (Death) 2:43
3. Dawn Of Meggido (Celtic Frost) 5:36
4. Wrathchild (Iron Maiden) 2:49
5. Flag Of Hate (Kreator) 3:14
6. (Don't Need) Religion (Motörhead) 2:28
7. Room Of Golden Air (Mercyful Fate) 2:58
8. War Machine (Kiss) 3:50
9. Raise The Dead (Bathory) 2:45
10. Devil's Child (Judas Priest) 4:28
11. Countess Bathory (Venom) 3:21
12. Ave Satanas (Acheron) 3:37

Total: 43:20

Zostava:
Vincent Crowley - basgitara
vokál
Michael Estes - gitara
Kyle Severn - bicie

Kontakt:
acheron_666@hotmail.com

Vydavateľ:
Black Lotus Records

Black Lotus Records z Grécka sa v poslednom čase vrhli na tribute albumy. Okrem toho pre Celtic Frost sa pred pár mesiacmi zjavil aj jeden, na ktorom to autor vzal z trochu iného konca – kapela vystrúhla poklonu svojim vzorom, či skupinám, na ktorých tvorbe vyrastala.

Americká satanská svorka Acheron pod vedením Vincenta Crowleyho (vokál, basa, gitara) je tu od roku 1988, a ako sa jej hlavný predstaviteľ vyjadril, sotva by mu vtedy napadlo, že na scéne bude aj po pätnástich rokoch. Tak či onak Acheron tu je, zažil vrcholy i pády, a jeho šéf si povedal, že pri takomto výročí možno nie je odveci zorganizovať CD v štýle „hudba mého mládí“. A preto je výber taký, aký je - Black Sabbath, Death, Celtic Frost, Iron Maiden, Kreator, Motörhead, Mercyful Fate, Kiss, Bathory, Judas Priest a Venom, čiže väčšinou osemdesiate roky s občasnými návštevami v rokoch sedemdesiatych. Za rok 1990 sa dostaneme len v „Ave Satanas“, čo je však Acheron a skladba vyšla na debutovom albume „Rites Of The Black Mass“ v roku 1991.

Materiál na tribute album nepochádza z jednej štúdiovej seansy, ale bol nahratý v rôznych obdobiach a v rôznych zostavách. Keď sme pritom, v Acheron počas rokov hrali aj také známe figúry ako Kyle Severn (Incantation), Mike Browning (Nocturnus), Richard Christy (Death, Burning Inside, Control Denied), Ben Myer (Nasty Savage, Lowbrow) a mnohí iní. Je teda pochopiteľné, že covery v ich podaní rozhodne nie sú nedonosené pokusy, skôr naopak, sila originálu sa nikde nestráca, a s typickým acheronovským feelingom vznikajú celkom zaujímavé a presvedčivé veci. Nie že by sa dialo niečo prevratné, v podstate ide o to, že metalové i hardrockové hity dostali deathmetalový kabát, ktorý im dosť sedí. Samozrejme nečakajte, že sa Crowley tam, kde bol v origináli výškový spev, pokúsi o nejaké jódlovanie, v tomto smere múdro nezachádza k ničomu melodickejšiemu, ako je blackové vrčanie. A tam, kde buráca tak, ako mu rohatý otec káže, vznikajú veľmi zábavné veci, keď napríklad Kiss alebo Judas Priest znejú skôr ako Six Feet Under. V podstate tu veľmi niet čo obkecávať, myslím, že každý, kto sa o metal zaujíma aspoň polovicu svojho života, si pri pohľade na tracklist bude vedieť predstaviť, čo ho čaká. Mladšie death a blackmetalové generácie tu majú taký stručný pohľad do minulosti, sprostredkovaný kultovou kapelou, a tých pár typov, ktorí sú zaťažení na tribute albumy (sú vôbec takí?) od deathmetalových spolkov, si to môžu začať zháňať, je to aspoň také dobré, ako vaderovská budúcnosť minulosti.

(Martin)