Štýl: rádiový rock

Skladby:
1. Because A Motherfucker Said So 4:14
2. Cast In Tears 5:22
3. 8? 4:02
4. Enough Of White 3:44
5. Seven Is Enough 4:47
6. Salt Penetration 3:58
7. Fuck Them 4:47
8. I Am in Hate with an Alien 3:10
9. Wish You Were Dead 4:10
10. Love It Or Hate Me 3:29

Total: 41:52

Zostava:
Iraklis - klavír, klávesy, Hammond
Kostas - vokály
Dimitris - basa a rytmická gitara
Giorgos - bicie a perkusie
Grigoris - rytmická a lead gitara

Kontakt:
swanchristy@hotmail.com

Vydavateľ:
Black Lotus Records

Grécky label BLACK LOTUS RECORDS ma pestrosťou svojej edičnej činnosti neprestáva prekvapovať. Po trash/coreovej zbytočnosti Negative Creeps "In Uterus Rebirth", pomerne kvalitných death metalových zásekoch na brutálnom i miernejšom melodickom poli (Scent of Flesh "Roaring Depths of Insanity", Horrified "Deus Diabolus Inversus") a dvoch tribute albumoch (Celtic Frost Tribute "Order Of The Tyrants", Acheron "Tribute To The Devil's Music"), o prínose ktorých možno diskutovať vždy, sa v redakcii zjavilo opäť dačo z úplne iného súdka. Reč je o albume "Black Is The White Color" (2001) od gréckej kapely SWAN CHRISTY, ktorý by sa v pohode užvil v dennom vysielaní ktoréhokoľvek rádia, či na ľubovoľnej rockovej tancovačke. Promo sheet v tomto prípade absentuje, takže o kapele Vám s výnimkou názvov dvoch predchádzajúcich albumov "One With The Swan" (1998) a "Today Died Yesterday" (1999) nepoviem nič. Tak snáď prejdime rovno k veci.

Na albume "Čierna je biela farba" nájdete desať príjemných pesničiek, ktoré by nemali uraziť žiadneho poslucháča rockovej muziky. To znamená, že si CD v kľude prepočujete, sem-tam si podupkáte do rytmu a 10 minút potom, ako dohrá, ani neviete, že ste niečo počúvali. Proste vyslovene rádiová záležitosť, navyše s dosť popovým, i keď obstojným zvukom. Celkový dojem pritom vôbec nie je zlý, len Swan Christy sa na tomto albume vybrali cestou, ktorá bola vytýčená niekedy v 60-tych rokoch minulého storočia a ktorá bola odvtedy vyšľapaná v nespočetných štýlových a módnych modifikáciách kvantom ultraznámych, menej známych či úplne neznámych kapiel. Klasické striedanie sloha-refrén, kde-tu pianko alebo sláky, aby to znelo súčasne, pridáme za hrsť samplov, veselých skočných riffov a hybaj skúšať šťastie do sveta. Žiaden špecifický poznávací znak, žiadna osobitosť, ktorá by kapele pomohla odlíšiť sa od množstva spolupútnikov. Alebo žeby to bol zámer a chceli čo najmenej vytŕčať z davu práve preto, aby sa nikoho nedotlki a oslovili čo najširšie publikum? Nechám na Vašom posúdení. Po muzikantskej stránke tiež nič viac ako len šedý priemer, snáď iba nikoho nepripomínajúci Kostasov hlas stojí za zmienku. Mnohostránkový booklet prináša len najzákladnejšie informácie (bez textov) a venuje sa predovšetkým prezentácii nič nehovoriacich koláží na spôsob "Načo je v Coreli táto ikonka?", to všetko doplnené rôznymi radami do života, napr. "ass is my property", "thanks for nothing", "don't give away confidential information" a pod.

Nie je mi celkom jasné, aké plány má s touto kapelou grécky vydavateľ Black Lotus, orientujúci sa hlavne na kovovú produkciu. U metlákov určite nepochodí, a medzi veľkými firmami prerazí asi len ťažko.... Aby som to zbytočne nenaťahoval: ak máte záujem o kolekciu príjemných rockových pesničiek vhodných do auta či do kúpeľne, odporúčam do Vašej pozornosti, ak nie, môžte zostať kľudní. O nič zásadné neprichádzate.

(Dáša)