Metal Age tour 2001
Lunatic Gods, Erytrosy, Wayd, Morgain, Dysanchely, Desecrated Dreams

report z celeho turne od Milana "Jozzo" Jozefeka (Desecrated Dreams)

piatok 12.10.2001 - Bratislava, DK Luky
sobota 13.10.2001 - Trnava, Calipso klub
piatok 19.10.2001 - Vrutky, RC Mlyn
sobota 20.10.2001 - Liptovsky Mikulas, Dom Kultury
piatok 26.10.2001 - Presov - Time Pub
sobota 27.10.2001 - DK Myslava

V tomto reporte sa budem venovat jednotlivym akciam z pohladu ucinkujuceho, ale aj z pohladu posluchacov, ale samozrejme sa budem venovat aj veciam okolo. Najviac priestoru budem venovat vystupeniam mojej kapely, pretoze boli pre mna z pochopitelnych dovodov klucove. Nakolko som sam nemohol vidiet a pocut vsetko, tak sa budem venovat len tomu co som videl a zazil a dufam, ze sa mi spravne podari nacrtnut atmosferu akcii, a ze vas nebudem svojimi riadkami nudit - ak hej tak sa na to vykaslite - nemusite to docitat do konca...

piatok 12.10.2001 - Bratislava, DK Luky - (64 platiacich)

Hned prva akcia sa odohra v pozmenenej zostave - MORGAIN sa rozhodli ich domaci koncert vypustit, pretoze o par tyzdnov tu budu krstit svoje tretie CD a ERYTROSY ohlasili, ze vzhladom na problemy s dovolenkou nestihnu prist do Bratislavy.
My sa stretavame o jedenastej predpoludnim v skusobni a snazime sa napchat do staruckeho Ziguli vsetky nase veci. Z Liptovskeho Mikulasa vyrazame presne napoludnie. Za volantom sedim ja a miestami viac, miestami menej trpezlivo znasam kriticke poznamky skusenejsich vodicov sediacich okolo mna. Pri Topolcanoch si davame pauzu na neskory obed a bubenik Andrej si vybavi iste rodinne zalezitosti. Je pred sestnastou hodinou, za volant si sada Andrej a rozbiehame sa do Bratislavy... Nastastie nam kamosi poradili jednoduchu cestu k DK Luky v Petrzalke, takze po pol siestej sme na mieste. Prichadzame do saly zivajucej prazdnotou a zdravime sa s prave pripravujucimi DYSANCHELY, Misom z Metal Age a chalanmi z MORGAIN... inak su tu len organizatori. Odkladame si veci do satne a odchadzame s Dysanchelakmi do blizkeho vycapu, aby sme prehodili par slov pri pive. O 18.20 sa chalani dvihaju a idu na vec.
V sale je par ludi a DYSANCHELY zacina svoj program. Zvuk je velmi slusny a hudba sa nesie v duchu melodickeho death/doomu. Osobne sa mi velmi vidi Branov spev, ktory mi trosku pripomina Tiamat - Clouds (ale to je len moj nazor). Chalani maju pripravene prekvapko s ultrafialovymi svetlami a musim povedat ze to vyzera super. Pocas ich setu sa sala postupne zaplna, ale bohvieco to nie je... Nasledujuca kapela sme my: DESECRATED DREAMS. Kedze predosla kapela hrala s automatickymi bicimi, tak je potrebne nazvucit bicie a nasa priprava trva trosku dlhsie. Nas set sme odpalili bez nejakych zbytocnych prietahov a dokonca som nemal ani obvykle problemy s rozladovanim svojej gitary, takze po tridsiatich minutach sme uplne mokri na konci nasho programu. Pocet ludi sa ustalil na nejakych 60-70. Myslel som, ze to bude v hlavnom meste lepsie, ale v jednom rozhovore pred vystupenim som sa dozvedel, ze ludia nechodia moc radi do Petrzalky na koncerty z obav o svoju bezpecnost. No neviem... Ale aj ked atmosfera nie je divoka, je priatelska a po pesnickach urcite ohlas bol. Po nas prichadzaju na rad LUNATIC GODS, ktori dorazili tesne pred nasim vystupenim, kvoli comu si s nami vymenili planovane poradie. Osobne sa musim priznat, ze som ich vystupenie nesledoval, lebo som bol totalne dehydrovany a isiel som s kamosmi na pivo... Prichadzam akurat ked LUNATIC GODS koncia a s radostou sa dozvedam, ze WAYD uz dorazili tiez. Takze zaver vecera patril im. Sice ich program poznam velmi dobre (za posledny rok sme spolu hrali aspon styri krat), predsa len ma ich set po par mesiacoch velmi potesil. Zvuk mali velmi dobry a chalani podali svoj standardny vykon, co znamena, ze hrali super... Tym, ktori nevideli ich death/thrash/jazz metalove vystupenie mozem len odkazat, aby to rychlo napravili - nazivo su vskutku velmi dobri...
Po skonceni koncertu si pomaly balime veci a odchadzame k autam. Nas bubenik ma este problemy so stratenymi suciastkami, ale po chvili ich nachadzame a odoberame sa na miesto nasho ubytovania. Pri pohlade na nase auto nas Dodo (Dysanchely) oznacil za najvacsich odvazlivcov akcie. Dozvedame sa aj pricinu meskania Wayd - porucha na ich Felicii... Vecer sme uz na byte trochu pokecali a popili a cele sa to zakoncilo pocas znenia ENTOMBED - Clandestine, ked ti ktori postupne zaspavali urcite nemali dost sil zazelat ostatnym dobru noc...

sobota 13.10.2001 - Trnava, Calipso klub (zhruba 150 platiacich a pozvanych fans)

Z Petrzalky vyrazame pred obedom, ale este cestou sa zastavujeme u WAYD a snazime sa im pomoct s ich problemom s autom. Samozrejme my menej technicky zdatni zakotvujeme v nedalekom bare a pomahame situacii tym, ze neprekazame. Kratko poobede sa za pomoci mechanika (zavolali ho policajti, ktori dostali udanie, ze sa tam niekto 4 hodiny pokusa ukradnut cervenu Feliciu - vdaka spoluobcania!!!) podarilo auto spojazdnit a my vyrazame do Trnavy. Este predtym som vytiahol Michiho do nedalekeho Polus centra do McDonaldu, kde sme si dali nejaky ten burger s hranolkami. Cestou do Trnavy su vsetci v aute na mna nasrati: Michimu sa zdal burger maly a bol este hladny, Marek sa nasral, ze sme ho nezavolali a Andrej bol hladny ako pes a ja syty, co som aj spokojne deklaroval. V Trnave trochu bludime, ale onedlho sme s pomocou mobilu Calipso klub nasli. Chalani su rozhodnuti okamzite riesit svoj hlad a nechali sa nasmerovat do Mexickej restauracie. Moje upozornenia na pikantnost danej kuchyne boli vzhladom na moju povznesenu naladu (nasledok stretnutia s WAYD) ignorovane, vysledkom coho bola objednavka mexickej fazulovej polievky. Objednavke som neodolal ani ja - mal som celkom chut dat si po dvoch dnoch polievku. To co sa na nas znieslo bol priam trest bozi. Taku stiplavu ukrutnost som jakziv v ustach nemal a vzdal som to po asi siestich lyziciach. Dalsim, ktory to vzdal bol Marek. Andrej a Michi to dobojovali do konca, ale urcite som im nezavidel to co mali vo vnutornostiach - nadhadzujem temu South Park a hlavne volne pokracovanie hitu Asses Of Fire II. (Ohnive prdele II.)... Hlavne jedlo bolo udajne uz stravitelne, ale ja som nemal najmensiu chut sa o tom presvedcit a hasil som peklo v traviacom trakte duskami piva. Po jedle sa presuvame do klubu, kde su v plnom prude prace na spojazdnenie aparatu... Trosku ma zarazila mala vyska podia, ale clovek si nevyberie. My sa zatial motame po klube, kecame s chalanmi z ostatnych kapiel prezerame distro Metal Age atd. Ja sa uz alko napojom vyhybam, aby som bol do nasho vystupenia v pohode, comu by dalsie pivaky urcite neprospeli. Predsa len je vykon na podiu hlavny dovod mojej pritomnosti tu.
Koncert zacina okolo siedmej vystupenim kapely MORGAIN. Uz na zaciatku bolo v sale celkom dost ludi. Kedze je podium dost nizke tak ludia pred nim sedia na zemi. MORGAIN si dnes vypili kalich horkosti az do dna... Spevakovi Risovi praskla v uvode ich setu struna na gitare. Po chvilke dohadovania ponuka pomoc Riso z WAYD a bezi po nahradne struny. Po vymene struny, ktora urobila do vystupenia neprijemnu dieru kapela pokracuje. Struna sa vsak nemala kedy usadit a asi po dvoch pesnickach ma Riso opat gitaru poriadne rozladenu - tomu sa jednoducho hovori smola. Aj ja mam problemy s rozladovanim gitary - to hlavne vtedy, ked sa moc rozvasnim a opieram sa do strun ako do kolajnic - ja to riesim tym, ze hram cez ladicku a v pripade potreby mozem medzi pesnickami hned ladit, ale aj tak tam potom vznikaju moc dlhe medzery a rozbija to plynulost vystupenia, za co ma chalani vzdy zvozia - nemozem si ale pomoct rozladeny hrat nebudem... Takze MORGAIN si svoje dnes vecer odtrpel, ale musim uznat, ze ohlas publika bol na ich hudbu viac ako priaznivy, takze ludom sa ich vystupenie zjavne pacilo. Pomaly, ale isto zacina byt vsetkym jasne, ze ERYTROSY sa ani dnes nedostavia. Nikto netusi preco...
Nasledujuca kapela je teda WAYD. Konecne sa bude hrat na bicich, pretoze aj MORGAIN ma automat... Nemozem si pomoct, ale zivy bubenik predsa len tlaci viac ako automat - ale poznam situaciu mnohych kapiel, ktore nemozu zohnat adekvatneho bicmena - kazdy to riesi ako vie, aj my sme hrali dva roky bez basy, kym k nam prisiel Majdo... Pri zvukovke mal Riso problemy s piskanim gitary... problem sa nedari odstranit takze jedine riesenie je stiahnutie hlasitosti a vysok na kombe... Milan ma na druhej strane vysok vo zvuku az-az, takze dohromady to znie fajn, len uz na zaciatku som sa s Risovymi solami mohol rozlucit - dnes ich pocut nebudem... Chalani hraju svoj program s velkym prehladom a sala sa postupne uplne zaplnila. Kedze podium je vazne malicke, tak ludia sedia na zemi a stoji sa az v druhej polovici saly. Pocas hitovky New Light si vsimam, ze bubenik Brano vypusta tie „Mazurkiewiczovske" klepanice, co ja osobne prijimam s velkou spokojnostou, pretoze povodne rytmy sa mi pacia ovela viac. Myslim, ze dnes boli WAYD akcnejsi ako vcera a niet sa co divit, pretoze ludi je dnes neporovnatelne viac a ku koncu sa asi dvaja-traja odhodlali do poga.
Po WAYD je rad na nas... Po nastaveni zvuku teda spustime vyse polminutovu vazbu (tak ako vzdy) a nase vystupenie zacina. Ludia zvacsa sedia, ale ako odohravame dalsie songy, tak sa postupne dvihaju a zacinaju sa objavovat aj nejake kyvajuce sa hlavy. Sala je priam nabita energiou a my sme vyburcovani do jedneho z nasich najlepsich vykonov vobec. Hra sa nam super, zhodou okolnosti nemam ani problemy s ladenim gitary a medzi pesnickami mam cas len na par duskov piva, ktorymi si snazim uzmierit svoje tvrdo skusane hlasivky... V priebehu koncertu sa na odposluchu predo mnou objavuje tricko At The Gates, ktorym si chce niektory fan vydobyt cover Blinded By Fear od tejto kapely... bohuzial tento cover sme v programe nahradili inym... Ked zaciname hrat posledny song (Pestilence - Out Of The Body), tak to v sale uz poriadne vrie... V strede piesne musim zatlieskat nasmu publiku, ktore nam pripravilo skutocne skvelu atmosferu.... Zrazu je po vsetkom, dakujem publiku a snazim sa spamatat z toho, co sa tu udialo. Som mokry ako mys a trasu sa mi kolena, ale mam v srdci skutocne velmi dobry pocit... Kvoli tymto momentom sa oplati hrat. Pomaly si balim veci, prijimam pochvalu od Risa z Lunatic Gods (sakra, tych Risov tam je ako hadov), ktori nasleduju po nas a odnasam si veci k autu. Chalan v spominanom tricku At The Gates mi cestou s usmevom vysvetluje, ze sme si to u neho posrali... ale vyzera spokojne...ha-ha
Nasledujuci LUNATIC GODS sa mi podarilo vzhliadnut od zaciatku ich vystupenia. Trosku sa museli na podiu tlacit, ale zvuk mali slusny a aj krvavocervene osvetlenie, v ktorom predvadzal svoju demonicku show frontman Jarko urobilo dobru atmosferu. Mal som pocit, ze Jarkov spev je moc potichu, ale co uz... ako celok posobili velmi kompaktne a aj ked sa ludia pomaly zacali tratit (kvoli odchodom autobusov), stale bola v sale vyborna nalada...
Zaver vecera patri domacim DYSANCHELY... Chalani hraju svoj program pred domacim publikom a urcite na mna posobia lepsim dojmom ako vcera v Bratislave - ich svietiaci „warpaint" na telach ma teraz ohromil - Ja ich vystupenie sledujem len ciastocne, lebo uz nas nahana Andrej, aby sme sa pripravili na cestu domov. Takze vonku sa este dohadujeme s ostatnymi kapelami, ako sa hralo a ako prebehne buduci vikend... Riso z Wayd mi dava svoju gitaru, aby som ju zaniesol gitararom z Lipt. Mikulasa - trosku musime prevratit interier auta, lebo zigulik ma predsa len obmedzenu velkost batozinoveho priestoru... DYSANCHELY medzitym skoncili a teraz balia veci z podia... Gitarista Milos sa netvari moc spokojne - vravi, ze po piatkovej noci nestihal - to su holt uskalia tohto tour, s ktorymi sa pasuje vacsina jeho ucastnikov... Takze my sa lucime s chalanmi a vyrazame do hmlistej noci na nasu 250 kilometrovu cestu domov...

piatok 19.10.2001 - Vrutky, RC Mlyn (179 platiacich)

Nas druhy vikend na tour sa zacina poobede v skusobni, kde zasa pchame nase veci do modrej plechovky honosiacej sa menom Ziguli... to, ze tento vecer bude hekticky nam naznacil basak Marek, ktory sa nedostavil do skusobne... Po vyse polhodinovom cakani mu volam domov, kde o nom nechyruju a na moju otazku, ci ma basu doma dostavam zarazajucu odpoved - ma!!! Samozrejme mobil mu trci v nabijacke a nasa nervozita rastie. Rozhodli sme sa, ze obideme jeho oblubene krcmy a dufame, ze ho najdeme. Bezvysledne. Meditujeme, ci budeme hrat aj v trojici a kde ho este budeme hladat... situacia je vazna aj vzhladom na to, ze hrame prvi (mame zacat o 18. hod) a my sa pred stvrtou stale motame po mikulasskych krcmach a zhaname basaka. Zrazu sa ozyva Michiho mobil - Marek je na svete a otacam auto smerom k jeho bytu. Atmosfera stretnutia bola plna emocii a vulgarizmov z obidvoch stran a popri tom sa dozvedame, ze bol dnes prvy krat v novom zamestnani, a ze nam nemal ako dat vediet... sakra... este registrujem Michiho poznamku, ze Marek zacina byt menej komunikativny ako nas byvaly spevak Stanko (a to je uz dost co povedat)... Takze nahlivo opustame LM a smerujeme do Vrutok. Do RC Mlyn prichadzame okolo pol siestej, ked sme sa cestou este spojili s malou skupinkou kamosov z LM, ktori idu tiez pozriet koncert... Okamzite po prichode nas zvukari posielaju na podium, takze svojou troskou sa podielame na spojazdnovani zvuku. Ked je vsetko nastavene, tak si davame niekolkominutovu pauzu a potom vychadzame na podium. Klub je na zaciatku nasho vystupenia viac ako z polovice plny a postupne ludi pribuda. Odpalujeme nas program s plnym nasadenim, ale ludia reaguju len potleskom medzi pesnickami - sme prva kapela, takze nas to moc neprekvapuje... Na piesen The Lost Faith volam na podium nasho stareho spevaka Stanka (prisiel so spominanou skupinkou) a opat dokazuje, ze vie... Na zaciatku Pestilence ma nejaky hnup takmer zraza k zemi, ked sa snazi dostat k mikrofonu a ziapat do neho - skoda, dojebal dobru pesnicku... Pod podiom sa uz hybe par ludi, ale nas set je uz na konci... balime si veci a na podium vystupuju MORGAIN. Klub je uz slusne zaplneny a vyzera to dnes na super akciu. Pozeram na par pesniciek z vystupenia MORGAIN, ktore ma oproti Trnave ovela lepsiu atmosferu a potom odchadzam s kamosmi na letmu navstevu vrutockeho Harleya... Medzitym sa objavuje konecne Erytrosy - vysvetluju, ze mali minuly tyzden problemy s autom - smola...
Po nasom navrate do klubu je na podiu DYSANCHELY, ktorych „warpaint" je pomaly jedinym zdrojom svetla v klube - Dodovi to sa to uz pomaly ale isto rozteka po tele, ale vyzera to super!!! Muzicka slape samozrejme tiez, takze je vsetko ako ma byt.
Registrujem este vystupenie WAYD - ludia uz maju skvelu naladu a aj sa to pod podiom prejavuje... konecne poriadny kotol!!! Wayd hra svoj set s nasadenim a aj ked mal gitarista Cigo problem s prasknutou strunou (gitaru mu poziciavaju Dysanchelaci) a Riso ma tiez pozicanu gitaru, na ktoru si este nezvykol, ich vystupenie zozalo zasluzeny uspech.
Zvysok koncertu som preklabosil s chalanmi z dalsich kapiel a moj stav (ako aj stav zvysku partie z Lipt. Mikulasa) uz tazko zodpoveda meritkam slusnej spolocnosti... hlavne stretnutie s Waydmi mi bolo osudne... po skonceni koncertu sa nasi chalani uz zberaju do LM - prepustam svoje miesto v aute ich priatelkam, ktore sem prisli na vlaku a dohodli sa s chalanmi z Wayd, ze ma zoberu so sebou (ked ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte) - este stastie, ze isli na chatu k LM, pricom stiahli so sebou aj Dysanchely...

sobota 20.10.2001 - Liptovsky Mikulas, Dom Kultury (193 platiacich)

Tak na tento koncert sme cakali s velkym ocakavanim a rovnako aj s velkymi obavami... Verili sme, ze doma mame najvacsiu sancu oslovit publikum, ktore nasu hudbu pozna, ale tiez sme mali obavy, ci pride do miestneho Kulturaku dost ludi na to, aby to stalo za to... Doobedie som prezil v doznievajucich stavoch z piatku. Na obed mi vola Michi a dohaduje sa so mnou na termine, kedy pojdeme po nastrojovku do skusobne. Popri tom ma informuje o hrozostrasnej ceste, ktoru v „aute" zazili v noci, ked im kompletne odisla elektrika a dojazd absolvovali bez svetiel a to vsetko okorenene policajnymi hliadkami... No myslel som, ze horsi zaver vecera ako ja nik nezazil, ale potom co som si vypocul tieto prihody by som sa o tom radsej nehadal... Do skusobne ideme v „plnej" zostave Michi a ja, ked sme pre istotu nemohli zohnat Andreja (skutocne netusim, co by sme robili na mieste Lunatic Gods, ktori su siesti...). Marek sa postaral o noclah pre Erytrosy, tak ho nechame, nech sa postara o hosti... Prichadzame na miesto cinu vykladame veci a hned po nas prichadza aj aparat. Je 15.00 a stale nemame pristup do saly, pretoze tam prebieha nejaky snem SNS. Vykladame veci do javiskoveho vytahu a odchadzame so zvukarmi na pivo... Po prichode do saly sa s Marekom zhodujeme na tom, ze podium je tu vacsie ako cela sala v bratislavskom DK Luky - len aby boli ludia. Nasledna praca so zvucenim prebehla bez vacsich problemov a o piatej je vsetko pripravene na hranie. Dokonca som so Stanom s Erytrosy stihol prebrat na gitare nejake riffy od Suffocation atd... Zvukari sa odchadzaju najest a uz sa objavuju aj Lunatici a Morgaini.
Samotny koncert zacina okolo pol siedmej vystupenim LUNATIC GODS. Zvuk je podla mna velmi slusny. Musim este podotknut, ze nas vopred dohodnuty zvukar spolupracu s nami par dni pred akciou odriekol kvoli Globtel akcii a my sme narychlo zohnali aparat z Martina, cim nam aj dost stupli naklady... Prave preto som bol na zvuk nadmieru zvedavy. Pocet platiacich fans sa uz cez prvu kapelu prehupol cez 170, takze v sale to neziva prazdnotou... Vykon uvodnej kapely bol na vysokej urovni, co ocenuju aj fans aplauzom.
Nasleduju DYSANCHELY, ktori su pre domace publikum velkou neznamou... Odohrali svoj set dobre aj ked ludia neprejavuju tolko nadsenia ako na Lunatic Gods, ale na to, ze su tu neznami mali podla mna slusny ohlas... Pocas tretej pesnicky musi Dodo menit gitaru, ale chalani tuto situaciu zvladli velmi rychlo. Myslim, ze urcite zaujali fans...
ERYTROSY je na druhej strane pre Litovsky Mikulas znamy pojem, pretoze uz minuly rok tu odohrali vyborne vystupenie na Hate'n'roll Party No.1, takze na ich set sa sala zaplnila. Zvuk sa im velmi vydaril a myslim, ze svojou brutalnou show posadili vsetkych v sale na prdel. Ked som sa siel v priebehu ich koncertu napit piva do baru, tak s uzasom zistujem, ze v bare, ktory bol inak stale plny, je len par ludi - vsetci sledovali vykon Erytrosy... a bol to vskutku vykon s velkym V. Samozrejme bez pridavku ich publikum z podia nepustilo...
Dalsou kapelou je moja popravcia cata WAYD. Chalani odohravaju svoj koncert pred poloprazdnou salou, co si neviem vysvetlit... ludia asi maju po Erytrosy chut na pauzu... Ja lietam medzi vstupnym a salou a preto prichadzam o to, ako sa podarilo Cigovi na podiu odpadnut. Podla ocitej svedkyne privrel oci a pomaly sa zviezol na zem, pricom sa tresol obocim o odposluch... zvysok kapely pokracoval dalej a aj Cigo sa hned po pade zviecha a pokracuje v hre... Po koncerte nam vysvetluje, ze netusi co sa s nim stalo - jednoducho mal vypadok... No tento vikend mal jednoducho smolu: vcera struna a teraz toto...
Moja nervozita pred nasim vystupenim rastie, preto som vystupenie MORGAIN moc nesledoval. Tych par momentov co som videl ale svedcilo o opat velmi dobrom zvuku... Medzitym odvolavame ludi od vstupneho a v bare sa snazia domaci fans uplatit pivami nasho ex-spevaka, aby zaspieval The Lost Faith. Ja travim cas v satni, kde sa lucia chalani z vychodu a kratko na to sa vydavaju na cestu domov. Ostatne kapely, co odohrali su uz tiez prec. Michi mi s radostou ukazuje svoj Metal Zone (git. efekt), ktory zabudol vo Vrutkach, a ktory mu doniesol Dodo... esteze tak...
Hned po vystupeni Morgain este losujeme vstupenky - ceny do zlosovania venovalo Metal Age. Popri tom prebieha priprava na nase vystupenie. Samotne losovanie uz salu slusne zaplnilo a po zvukovej skuske pustame dlhu vazbu, ktora naznacuje, ze zacneme o par okamihov hrat. Pohlad z podia je fantasticky - takmer dvesto ludi ocakava nasu show!!! Uvadzam prvu pesnicku a inferno sa zacina. Musim podotknut, ze ma na tom ohromny podiel publikum, ktore je jednoducho skvele... Dokonca aj nas basak Marek je ako odtrhnuty vagon - velke podium mu zjavne vyhovuje, pretoze sa odviazal ako nikdy... Vsetko prebieha hladko, len Andrej si pyta v jednej medzere medzi pesnickami viac gitary do odposluchu. Ani neviem ako a uz je na rade song The Lost Faith - vyzyvam ludi aby zavolali na podium Stanka - ten sa vzapati za skandovania obecenstva objavuje a my hrame nasu najuspesnejsiu piesen opat v kvintete. Okamzite potom odpalujeme Pestilence, cez ktory zasa dakovne tlieskam publiku! Normalne som zabudol upozornit ludi, ze je to posledna piesen nasho obvykleho programu... Robim tak po odozneni tejto piesne, ale toto nie je obvykly koncert, takze ako poslednu musim uviest novinku Against The Fate. Po dohrati sa takmer okamzite rozsvecuju svetla v sale a ludia sa pomaly trusia von... pred podiom ostava este asi 70-80 skalnych fans a volaju nas nazad, preto sa chytame svojich nastrojov a ziadam o tmu... poslednou piesnou vecera je stara vec Doubtful Evil... Je koniec a my prijimame gratulacie od fans a potom pomaly zaciname balit veci... mame za sebou dalsiu skvelu akciu... zhruba hodinu nam trva kym vsetko zbalime a nalozime do aut a nieco po polnoci odvazame svoje veci do skusobne. Plni pocitov sa vraciame do mesta, kde sa v bare zabava nasa partia. V tuto noc sa este udialo vela veci, ale nemyslim, ze by bolo vhodne to tu rozoberat. Spolu s partiou teda dorazame nacaty vecer, ktory sa napriklad pre mna a pre Michiho pretiahol zhruba do pol siedmej rana...

piatok 26.10.2001 - Presov - Time Pub (zhruba 250 fans)

Tak tento piatok skutocne stal za to... Rano sa s Michim rutime do servisu po ten sprosty modry vergel, ktory nam uz narobil tolko problemov. Tam nam blahosklonne vysvetlia v com bol problem a divia sa preco s takymi somarinami vobec chodime do servisu - vsetko premerali, vsetko funguje. Potom este vybavujeme dalsie logisticke zalezitosti ohladom kapely, absolvujem Stankovu prednasku o vyvoji popularnej hudby, ktoru pripravil pre osmakov na ZS (okrem inych im pustal Cryptopsy - None So Vile) a poobede sa chystam na koncert. V momente, ked sa nezadrzatelne blizi hodina dohodnuteho odchodu mi vola Michi, ze Marek bude v praci zhruba do siestej. Ide ma vychytit. Takze sa dohadujeme na stretnuti v meste, kde padne rozhodnutie, ze pockame na Mareka a skusime teda vecerny koncert stihnut. Mame hrat predposledni, tak by to malo klapnut. O piatej sa schadzame v skusobni, nakladame vybavenie a ideme tankovat. Cestou sa ZNOVA (!!!) objavuju problemy so svetlami, ked nam vybija poistku suvisiacu so svetlami... Netrvalo dlho, aby nas styri vybite poistky za sebou presvedcili, ze na tomto aute do Presova nepojdeme. Chalani obvolavaju viacero moznych zachran a asi stvrty telefonat nam priniesol nadej. Andrej v zufalej situacii nachadza vychodisko a pomoc u svagra, ktory nas dnes vecer zachranil. Narychlo ideme po auto, prekladame veci, vyzdvihujeme basaka a po pol siedmej vyrazame do Presova. Cesta ubehla rychlo a asi o pol deviatej sme v Presove, kde po kratkom bludeni nachadzame Time Pub. Z okien sa ozyva vystupenie Lunatic Gods a my sa zvitavame s organizatormi z kapely Wayd. Chalani nas posielaju po veci, aby sme sa pripravili na vystupenie, pretoze do desiatej sa ma vsetko skoncit. No s tymto sme neratali a musim uznat, ze sme mali stastie v nestasti. Vstupujeme s nastrojmi do preplneneho klubu a v kuchynke si Andrej pripravuje stojany s cinelmi a chalani sa ladia. Ja este rychlo bezim s doprovodom do vecierky kupit nejake piva, pretoze moj pokus dostat sa k baru bol dost neuspesny a v takom dusne by som bez zapitia odspieval maximalne dve pesnicky. Koncert Lunatic Gods doznieva a my sa predierame k minipodiu, kde nas caka Riso a Brano, aby nam pomohli co najrychlejsie sa pripravit. Riso mi poziciava efekt pretoze jeho kombo je bez skreslenia - vdaka Riso. Priprava trva par minut (Waydi nam vsemozne vypomahaju) a po kratkej zvukovej skuske odpalujeme svoj set, ktory sme trochu skratili, aby mala priestor aj domaca hviezda WAYD. Ludia su tu fantasticki a bavia sa od uvodnych sekund vystupenia a ja na nich vidim, ze sa sem prisli poriadne zabavit a vysaliet... Tak sa saliem s nimi a hlavne pre nich... asi v stvrtej pesnicke mi po zapnuti stroboskopu prebehol v strunach prud a poriadny elektricky kopanec mi vyraza ruku... sakra najprv som si myslel, ze mi praskla struna, ale druhy pokus o uchopenie akordu mal podobny nasledok, tak sa nahlivo snazim vypnut stroboskop a pokracujem v hrani... Dost ma to rozhadzalo a narusilo hernu pohodu, ale ludia sa nastastie bavia, takze vsetko je v poriadku... Akurat po odohrani The Lost Faith dostavam znamenie, ze mame cas este na jednu piesen, tak sa lucim s publikom a uvadzam Out Of The Body... Obecenstvo si opat vysluzilo moj potlesk... Po skonceni nahlivo odchadzame a robime priestor poslednej kapele. Kym sa pripravia, tak si zatial zbalim v zakulisi veci a ich prvy song mam moznost uz pocut. Kedze je podium nizke, tak okrem hradby ludi nevidim nic. Chalani opat predvadzaju vyborny vykon. Mam pocit, ze svoj set tiez skratili, ale aj tak sa koniec koncertu pretiahol cez 22. hodinu. Na zaver vecera odzneli covery od Death a potom myslim od M.O.D.
Vecer sme samozrejme posedeli s chalanmi z ostatnych kapiel - dozvedame sa, ze noclah mame v Kosiciach, ze z kapacitnych dovodov nemohli organizatori vpustit do klubu par desiatok ludi a kopec inych drobnosti... Po polnoci vyrazame aj s doprovodom do Kosic. Erytrosaci nas naviguju priamo do Myslavy, kde mame prespat v skusobni. V noci este s Michim podnikame cestu do HyperTesca, aby sme nakupili zasoby a po navrate debatujeme a pijeme az kym postupne nepospime...

sobota 27.10.2001 - DK Myslava (okolo 350 platiacich - pri 330 dosli listky)

Ani som poriadne nezazmuril oko a budi ma zvonenie telefonu!!! Prve myslienky by nebolo vhodne spominat na tomto mieste, pretoze boli plne stavnatych vyrazov (vlastne to bol zhluk nadavok) a nieco z nich mi samozrejme vyslo aj z ust. Michiho druhy pokus dostat sa s mobilom cez dvere uz bol uspesny (ten prvy skoncil hlasnym uderom do hlavy na naslednym zahresenim)... V hlave mi poriadne huci z nevyspania aj z celonocnej akcie, co sa snazim vyliecit rannym pivom, ktore pre mna znamena krok spat. Opat sa rozbieha debata o vsetkom moznom aj nemoznom, ku ktorej sa pripaja aj bubenik domacej kapely Obliterate, ktory si prisiel „tuknut". Medzitym zvolavam svojich kosickych kamaratov, s ktorymi sa dohadujem na skore popoludnie. Obed aj „rannu hygienu" absolvujeme v nedalekej restauracii a po prichode do Kulturaku sme uz svedkami rozbehnutych pripravnych prac dnesnej akcie. Ja osobne sa necitim bohvieako sviezo a pokus o rozohranie sa na gitare skoncil dost biedne... no do koncertu by som mal byt v pohode... Svoj prichod ohlasuju aj moji kamarati, ktorych vitam pred kulturakom s flaskou ceresnovice a jednoduchym pokynom „Duj!", ktory sa stretava s pochopenim a chalani s liehovinou pokrocia - ja sa samozrejme na likvidovani „metly ludstva" nepodielam - este dnes musim podat vykon. Takze spolu spominame na casy spolocne stravene na intrakoch a dohadujeme buduce akcie. Postupne sa objavuju aj ucinkujuce kapely a pred stvrtou sa vsetko rozbieha... Prvou kapelou je WAYD, z ktorych som ja osobne vela nevidel, lebo sme boli zhanat kazetu do kamery, ktorou tu disponuju Dysanchelaci. Ale to co som videl stalo teda za to - hlavne zvuk ma priam omracil - taky skvely sound pocuje clovek na koncerte skutocne vynimocne!!! Od zvysku nasej vypravy sa dozvedam, ze Wayd mali cele vystupenie super, comu nasvedcuje aj zaplnena sala myslavskeho kulturaku. Nasleduju Lunatic Gods, ktori nam dnes vratili sluzbu z Bratislavy a vymenili sa s nami - Michi ako dovod uviedol moju alkoholovu indispoziciu, za co mu pekne dakujem, lebo som potom musel znasat podozrievave pohlady od viacerych ucinkujucich...
V priebehu koncertu Lunatic Gods sa sala poriadne natrieskala a pocet platiacich prekracuje magicku hranicu 300. Zvuk ma stale vysoku uroven - myslim, ze kazdemu je uz jasne, ze tato akcia bude skvela. Pocas vystupenia Lunatic Gods sa v zakulisi rozohravam - konecne sa dostavam do hernej pohody, naznakovo vyskusam aj par hlasovych cviceni - po koncerte v Presove chytili moje hlasivky celkom slusny a hlavne bolestivy crunch, co je dalsi dovod na obavy z mojej strany. Mal som totiz cely tyzden problemy s prechladnutim a vcerajsi vykon sa na hlasivkach podpisal. Davam na radu odbornika, kupujem si horuci caj a sledujem zaver vystupenia Lunatic Gods. Na podiu to vyzera velmi dobre, chalani to odpaluju ako sa patri!
Po skonceni ich setu nastupujeme na podium my. Na Stanovu (Erytrosy) otazku „Ako si na tom s alkoholom?" ani nehladam odpoved. Vsak uvidi o chvilu. V klude sa pripravime a po kratkej skuske zaciname svoj set. Publikum je spociatku dost chladne, ale citim, ze nalada v hladisku graduje co aj nas pohana do vyssich obratok. Ku koncu nasho vystupenia uz je preplnena sala slusne rozburena a vsetci su teda pripraveni na odmenu vo forme coveru, ktory mal pochopitelne, ako jednoznacne najznamejsia vec nasho programu, najvacsi uspech. Na podiu aj pod podiom sa odohravaju pekelne orgie a ja posledny krat na tomto tour potleskom dakujem obecenstvu za skvelu atmosferu. Po koncerte sa odoberam do baru, kde prehodim par slov s kamaratmi aj s chalanmi z inych kapiel. Z baru vychadzam az ked Morgain prezentuju svoj program. Myslim, ze podali jeden zo svojich najlepsich vykonov na tomto tour a aj pod podiom to celkom vrie!!! Mna osobne hudba Morgain neoslovuje, ale nemozem popriet, ze chalani (a kocka) maju so svojou hudbou evidentne uspech, skutocne maju pre koho hrat a o ich tvorbu je zaujem, to je fakt.
Onedlho sa zacne vystupenie Dysanchely, ktore sledujem z uzadia. Chalani maju tiez velmi pekny zvuk, aj ked som presvedceny, ze so zivym bubenikom by bol ich zvuk jednoznacne lepsi - o tom niet pochyb. Koncert Dysanchely mi pomerne rychlo uplynul ja opat navstevujem bar.
Vrcholom dnesneho vskutku skveleho ukoncenia tour je vystupenie domacich Erytrosy. Sledoval som ich set od zaciatku a musim povedat, ze po ich vynikajucom mikulasskom koncerte mi opat klesla sanka. Osobne mam z brutal deathovych kapiel rad len hŕstku mien ako napr. Suffocation, Hate Eternal, Immolation, Morbid Angel a pod. ale to co predvadzaju nazivo Erytrosy sa podla mna chyta na svetovu spicku. To, ze mali opat skvely zvuk asi nemusim zdoraznovat a myslim, ze keby sa tato kapela dostala do Morrisoundu, tak sa z toho polovica americkych kapiel poserie. No kazdopadne mi pripravili chalani skvely koncertny zazitok aj ked mi trosku vadili privelmi aktivni fans, ktory mali mylny pocit, ze tych takmer 400 ludi je zvedavych na nich a vyliezli na podium a nie a nie z neho zliezt alebo skocit... Ked sa takyto manici vyskytli traja, styria na podiu naraz, tak som mal vyhlad na kapelu uplne zacloneny a podiova show kapely sa tymto minala ucinkom, co je v pripade Erytrosy velka skoda. Napriek tomu, ze ma vystupenie Erytrosy uchvatilo, musim sa cez ich koncert rozlucit so svojimi kamaratmi, ktori su uz na odchode a aj z chalanmi z dalsich kapiel.
PPo skonceni koncertu este stihneme chalanom predviest prezentaciu DESECRATED DREAMS v bieloruskej Massa Brutto radio show, ktoru nam poslal na kazete nas priatel Michail a Minska na o onedlho sa lucime s tymi, ktori tu este ostali, teda s Wayd a Erytrosy a vydavame sa na cestu domov. Nelucime sa na dlho, pretoze o par tyzdnov sa so vsetkymi kapelami opat stretneme na chate pri Martine, kde v klude zhodnotime akurat skoncene turne a mozno spolu vymyslime nieco nove.


Slovo na zaver

Na zaver by som chcel podakovat vsetkym ucinkujucim, organizatorom jednotlivych akcii a hlavne fanusikom, ktori toto turne podporili svojou ucastou a ktori maju na nespornom uspechu tohto tour najvacsi podiel. Myslim, ze kazda kapela mala co posluchacovi ponuknut. Moja zvlastna vdaka patri samozrejme nasim domacim fans, ktori nam pripravili doma uzasnu atmosferu, ale aj fans v ostatnych mestach (hlavne v Trnave, Presove a Kosiciach). Cisla navstevnosti naznacuju, ze turne postupne gradovalo a vyvrcholilo na slovenske pomery uzasnym sposobom v Kosiciach: vidiet takmer 400 ludi na death metalovom koncerte slovenskych kapiel je skutocne zazitok a moznost hrat na takejto akcii robi tento zazitok nezabudnutelnym...

[ Milan "Jozzo" Jozefek (Desecrated Dreams)]

Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

1.3.1999