[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]

Without Shame Festival 8
Reflections, Blood Hunt, Pyopoesy, F.O.B., Tristana, Typhoid
23.3.2002, DK Myslava - Koąice

V predposlednú marcovú sobotu Without Shame Festival svojim ôsmym pokračovaním oslávil aj dvojročné jubileum. Nebolo to síce na sekundu presne, prvý WSF sa konal 18.3.2000, ale kalendár má svoje zákonitosti, tak to vyšlo s päťdňovým „oneskorením". Inou zvláštnosťou, ktorá ale za veľa nestála, bol zvukár, ktorý sa zo sály presťahoval na balkón. Okrem toho nešlo o toho, ktorý inak v Myslave robí metalové zvuky, a podľa toho to vyzeralo. Zdá sa, že zvukový kúzelník takúto akciu zvučil po prvý krát, čo sa na kvalite „live-soundu" prejavovalo hlavne zo začiatku. Ako prví mali možnosť súperiť s jeho umením košickí nováčikovia Reflections, ktorým sa relatívne najlepšie podarilo ozvučiť klávesy. Pokiaľ ide o celkové vystúpenie, tipujem, že to bolo asi prvé vystúpenie skupiny. Pódiová show rozhodne nebola orgiou suverenity, s hudobníckymi výkonmi to už bolo o niečo lepšie, hoci žiadny objav sa zatiaľ nekoná. Na plagátoch boli Reflections označení ako progresívny metal-rock, naživo však vyznievali skôr ako trochu ospalí melodickí gotici.
Black metal mal na WSF premiéru, o ktorú sa postarali rožňavskí Blood Hunt. Zatiaľ ide o neznáme teleso, v ktorom pôsobia členovia niekdajších Moon. To tiež nebola banda, o ktorej by toho na scéne veľa nahovorilo, ale nevadí, pár lokálnych akcií odohrali. Späť k Blood Hunt - štýlovo to bolo čosi ako pokus o agresívno-melodický black s klávesami. Problém je, že ak má takáto hudba vyznieť nejak seriózne, mali by sa o to postarať tak hudobníci, ako aj zvukár. Ten ale do popredia vytiahol bicie a vokál, ten zvyšok ostal utopený, snáď okrem kláves (klávesáka som po celý koncert nevidel, za reprákom sa skrýval naozaj dôsledne). A kapitolou samou o sebe boli gitary. Basák a jeden z gitaristov si nastavili pomerne prijateľný zvuk, ale druhý gitarista sa rozhodol poslať scénu do kolien s niečím, čo bolo skôr karikatúrou „klasického" garážového black soundu. Už ten sám o sebe býva občas fakt tragikomický, ale teraz sme počuli bzukot, aký by strčil do vrecka aj „diktafónový" efekt povedzme takých Illdjarn... V rámci image tu iste snaha bola, frontman sa dostavil aj s warpaintom a snažil sa rozprúdiť show. Akurát mám pocit, že ak by skladby uvádzal normálne, nie „ortodoxne", vyznel by lepšie, škrek je dobrý pri vokáloch, ale ináč je rovnako nefunkčný, ako keď v death metale niekto názvy skladieb „odgrcia". Ktosi z kapely sa okrem toho „prizdobil" bravčovou krvou, vďaka čomu sa dámska časť publika na WC musela vyrovnať s tým, že zrkadlo a umývadlo vyzerali asi nevšedne a že bežná aróma oného zariadenia nabrala „zakáľačkový podtón". Tam som z dosť pochopiteľných dôvodov nebol, ide o informácie zo sekundárnych zdrojov. No nič, nabudúce bude lepšie zamerať sa skôr na hudbu, ako na show, lebo zatiaľ to fakt nevyzerá na to, že sa SK blackmetalová scéna dočkala skvalitnenia.
To ale prišlo s banskobystrickými Pyopoesy. Deathmetalové kvinteto sa pripravuje na vydanie CD, má za sebou tri demokazety, dosť koncertov, a podľa toho vyzerala hudba aj show. Pyopoesy nelámu rekordy v rýchlosti a brutalite, hoci ich hudbe drsnosť nechýba v žiadnom prípade. Bystričania však veľký dôraz kladú na melodiku a atmosféru. V tom sa im darí, a myslím, že pre tých, ktorí ich nepočuli boli určite prekvapením večera. Ťažká rytmická hudba, obohatená o energické melódie a občas divokú, inokedy melancholickú atmosféru, oslovila zvlášť tých, ktorým sa páči tvorba (staršia) gréckych Septic Flesh, prípadne švédskych The Moaning. Nejde o to, že by tu bola extra podobnosť, ale o konštatovanie, že korene Pyopoesy sú skôr v európskej škole death metalu. Zvláštne vyzdvihnutie si zaslúži tiež kvalitný hlboký vokál, nie kloktavý, ale skôr vyrevaný.
Viac-menej v death metalovom duchu sa nieslo aj vystúpenie juhočeských F.O.B. To, čo predviedli, oni sami označujú ako schizo-blast, ale vcelku možno povedať, že hrali energickú zmes death a thrash metalu s prvkami HC. Pódiové stvárnenie bolo rovnako dobré, ako technická a hudobná úroveň skladieb, napriek tomu, že F.O.B. tentokrát hrali len v trojici, „protože náš druhý kytarista slouží vlasti". Nerozumiem síce tomu, že ešte dnes niektorí metalisti skočia na kecy o tom, že bez vojny z nich nebudú chlapi, ale aj také príbehy píše život... V každom prípade F.O.B. zahrali dobre, a bol aj cover od Kreator.
Tristana z Považskej Bystrice zaskočili za českú legendu V.A.R., pretože speváka „vratislavických alkorachotičov" postihli nejaké tie „zdravotné dôvody". Opäť tu bola premiéra, tentokrát v podobe kapely, majúcej v obsadení až tri gitary. Zatiaľ som to videl akurát tak u Iron Maiden a Poliakov Ethelyn, tak som bol zvedavý, čo predvedú Tristana. Keď som ich počul kedysi, hrali heavy metal, a to sa nezmenilo. Melodický heavy-speed, dosť ovplyvnený ranou tvorbou Helloween, ešte z čias, keď tam spieval Kai Hansen. Možno to bude tým, že Tristana má vokalistu, spievajúceho podobným štýlom. Fans ich ocenili, zdá sa, že heavy metal, ak je urobený na úrovni a so srdcom, návštevníci WSF oceniť vedia, viď aj príklad Hammerheart.
Na záver vystúpili známi deathmetaloví harcovníci z Prievidze-okolia, Typhoid. Polovicu ich setu som prekecal vonku s rôznymi ľuďmi (nazdar Rado, Jana, Pyopoesy atď.), ale niečo som stihol, a okrem toho som Typhoid za posledný rok videl viackrát. Opäť pekne zostra zahrali svoj rýchly a prepracovaný, Amerikou strihnutý death metal, pričom sa dôraz kládol na materiál z aktuálneho MCD, ale aj z debutu. Výhodou kapely je vyrovnanosť hráčskych kvalít, takže Typhoid naživo druhú gitaru ani nepostrádajú. Tiež sú tu dobré vokály, Romanov zvlášť, a aj ten Jožov už od istého času neznie tak „diskutabilne". Veľmi dobré vystúpenie, zvlášť na záver koncertu, lebo keď nastane ticho, človek si aspoň uvedomí, že sa treba pobrať domov. Ešte k tomu zvuku - časom sa trochu zlepšil, nie síce k dokonalosti, ale počúvať sa to dalo, rozhodne to nebola taká tragédia, ako sa rysovala na začiatku. Návštevnosť bola slušná, odhadujem tak do tristo kusov, čo si aj zaplatili. A zvlášť pekné to bolo s ohľadom na distrá - okrem tradičného Laca Poláka mali dobré „zboží" aj chalani z F.O.B. a premiérovo na WSF zavítal tiež „vydavateľský magnát" Juro Haríň s cenami, aké by (nielen) košických „hudobných biznismanov" donútili zavrieť kšeft. Vlastne po všetkých stránkach vydarená akcia, už aby bola ďalšia.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]