[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Indigofest 2004
Marián Varga, Naamah, In Memory, Persona Non Grata
16.10.2004, KD Opatov - Praha (CZ)

Na koncerte RUSH (report) sa mi do rúk dostal leták, na ktorom bola reklama na tento festival progresívnej hudby. Okrem MARIÁNA VARGU som nepoznal žiadnu zo skupín, ale keďže hudbu majstra VARGU mám rád, rozhodol som sa, že sa tam pôjdem pozrieť.
Dorazil som asi s päť minútovým meškaním oproti ohlásenému začiatku akcie a to už boli na pódiu nastúpení bratislavčania PERSONA NON GRATA a do sály sa šírilo atmosferické, klávesové intro. To, čo nasledovalo potom mi doslova vyrazilo dych a podľa reakcií v sále nielen mne. Inštrumentálna (ak teda nerátam bubeníkove výkriky), ale pritom strašne divoká a variabilná muzika často gradujúca až do nepríčetna. Označiť to, čo hrali sprofanovanou nálepkou progress naozaj nie je na mieste, pretože hudba PNG je predsa len o hodný kus inde ako mraky "progresívnych" skupín. Hlavnou postavou skupiny je klávesák (klavirista) Adam Kuruc. Podľa štýlu jeho hry by som tipoval na konzervatoristu, ktorý sa neuspokojil s prehrávaním notoricky známich klasických skladieb. Ovplyvnenie klasikou je z jeho hry cítiť, ale nie je to jediný inšpiračný zdroj. Nevyhýba sa jazzu, art rockovým pasážam ale ani tým moderne znejúcim. A teraz si do toho predstavte tvrdé, často zasekávané, gitarové riffy, perfektné basové linky a hrču nepravidelných, nepárnych, rozlámaných rytmov. Chvíľami to znelo, akoby sa Chopin pridal k MESHUGGAH. Šialené a fantastické zároveň. Škoda, že hrali tak krátko. V poslednej skladbe v poriadne divokej pasáži vypadol gitaristovi zvuk, ale keďže úspech mali obrovský, ako prídavok zahrali práve túto divokú pasáž. Toto by chcelo nejakú nahrávku.
IN MEMORY z Českých Budějovic ma zase vrátili na zem. Príjemný, ale o niekoľko tried obyčajnejší rock čerpal najmä zo zeppelinovského hard rocku sedemdesiatych rokov. Výraznou posilou boli divoké hammondové pasáže a sóla, no napriek tomu sa u mňa nedostavil ten pocit mrazenia na chrbte. Jednoducho povedané dobré, ale nič prekvapujúce, alebo originálne.
Čo napísať k hudbe majstra klávesových nástrojov MARIÁNA VARGU, ktorého meno je už dobrých tridsať rokov zárukov silného zážitku, a ktorý si ako jeden z mála hudobníkov napriek socialistickej izolácii získal aj zahraničné renomé. Obložený tromi syntezátormi nás zavalil zmesou tónov harmonických aj disharmonických, melancholických aj mohutných, jemných aj drsných. Myslím, že nikto nebol na pochybách, že svoj nástroj ovláda majstrovsky a aj napriek tomu, že hral len sám, nevyskytlo sa v jeho hudbe jediné prázdne miesto. Trochu ma mrzelo, že sa našlo pár ignorantov, ktorých jeho hudba zrejme nezaujala a tak počas celého koncertu nahlas debatovali, čo hlavne v tichších pasážach dosť rušilo. Nerozumiem tomu, pretože vedľa bol poloprázdny bar, kde sa mohli v kľude vydebatovať. Nepomohlo ani keď to jedna slečna nevydržala a zakričala na nich nech sú ticho.
O záver večera sa postarali poliaci NAAMAH. Bohužiaľ som vďaka časovému sklzu v ich podaní videl len necelé tri skladby, podľa ktorých ťažko súdiť, ale z toho čo som videl to vyzeralo veľmi zaujímavo. Jednoznačne najmetalovejšia kapela večera, ktorá z veľkou zručnosťou miešala atmosferické pasáže z tými technicky náročnejšími. Aj vďaka čisto ženskému spevu mi miestami trošku pripomínali AGHORU, inde zase DREAM THEATER. Myslím, že pri najbližšej príležitosti si ich koncert určite nenechám ujsť.
Na to, že som na začiatku okrem MARIÁNA VARGU nepoznal žiadnu kapelu tento večer dopadol veľmi dobre. Spoznal som dve vynikajúce a jednu veľmi príjemnú kapelu. Za tých 190 korún českých to naozaj stálo.

[ Golo ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]