r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Be Your Own Pet, Test-Icicles
24.3.2005, Infinity - Londýn (UK)

Veľká noc už tradične prináša pár dní voľna navyše, ktoré uvíta každý pracujúci a/alebo študujúci človek. Ja som ich okrem iného opäť využil aj na návštevu nejakého toho kultúrneho podujatia hudobného charakteru. Problém s koncertami v Londýne je ten, že je pomerne problematické sa o nich dozvedieť. Zatiaľ sa mi nepodarilo naraziť na médium, ktoré by ponúkalo ich ako-tak kompletný zoznam, a plagáty polepené po meste sú takmer výlučne záležitosťou mainstreamových akcií. Vďaka tomu sa mi podarilo prepásť už dve pozoruhodné akcie. Napr. len deň dopredu som sa dozvedel o dvoch koncertoch v rámci raritného turné už niekoľko rokov nefungujúcich Dead Can Dance, oba boli v tom čase už samozrejme beznádejne vypredané. Rovnako spoľahlivo ma vytočilo špeciálne bezplatné vystúpenie Dillinger Escape Plan, o ktorom som sa dozvedel, keď akcia už fičala resp. sa blížila ku koncu, takže nemalo zmysel sa hnať cez pol Londýna. Situáciu ohľadom koncertov zachraňujú cca tri z množstva zadarmo distribuovaných časopisov, ktoré okrem iného ponúkajú aj koncertný servis, a keď si poskladáte tieto tri plátky dokopy, získate pomerne komplexný obraz o tom, čo sa v Londýne daný večer deje (samozrejme teraz nie je reč o krčmách s živou kapelou, ktorých tu funguju mrte takmer každý deň, ale o klubových/halových akciách). Z bohatej ponuky som si teda vybral akciu, ktorej popis hovoril niečo o art rocku a do ulíc som vyrazil hneď v predveľkonočný štvrtkový večer.
Klub Infinity sa môže pochváliť výbornou londýnskou adresou, nachádza sa v úplnom centre, len pár minút pešo od Picadilly Circus či Oxford Street. V čase môjho príchodu už pred klubom postávala asi 30-členná rada, ktorá sa po čase dala do pomalého pohybu smerom dovnútra, našťastie dostatočne pomalého na to, aby som sa v klude porozprával so slečnou zvanou Stella Artois:-)) Z ľudí okolo seba som mal pocit, že som zablúdil niekam na stredoškolský lyžiarsky výcvik, a keď pri vstupe do klubu dredový černoch od väčšiny kultúry chtivých okrem šiestich libier pýtal aj niečo potvrdzujúce ich vek (kto vie prečo odo mňa nie:-)), začínalo mi dochádzať kam som sa to dostal:-)) Samotný klub patrí k tým menším, trocha miesta na sedenie, na boku bar, vpredu pódium a parket, o poschodie nižšie potom ešte jeden bar, ešte trochu miesta na sedenie, šatňa atď. Celkovú kapacitu tipujem tak na 150 ľudí, a to už by mal človek naozaj problém s životným priestorom. Z krátkeho rozhovoru so spomínaným dredáčom som sa dozvedel, že dnešný večer patril k tým najnarvatejším, celkom by ma zaujímalo, či prišli ľudia kvôli kapelám, o ktorých bude reč za chvíľku, alebo len tak si vyhodiť z kopýtka do náhodne vybraného podniku ako ja.
Kultúrnu časť otvorila kapela, ktorá nebola v programe, neoznámila ako sa volá, a potom čo som videl, to ani zistovať nemienim. Účinkovali: spievajúci bubeník, ktorého skúsenosti s bicími odhadujem tak na dva týždne (žiaľ bol to hudobne najzdatnejší člen kapely), dievčina obsluhujúca jedným prstom detský kláves, a žiaľ aj spievajúca, šikmooké chlapčiatko v školskej uniforme (nie, nemalo sa to podobať na AC/DC, on prišiel naozaj zo školy) so zakrvaveným nosom/ústami, a jedna veľmi rozladená a veľmi skreslená gitara. Výsledkom ich snaženia bol zúfalý pokus o stredoškolský rádoby intelektuálny rokec s čo najmenším počtom akordov, veď kto to má stále prehmatávať:-)) Po dvadsiatich minútach tejto produkcie a čakania, kedy začnú hrať naozaj, som pochopil, že to už hrajú naozaj a rázne som vykročil smerom k východu, vyslúžiac si tak mnoho pohoršených a pohŕdavých pohľadov z obecenstva. Nech si o mne kľudne myslia, že som kultúrne hovado, ale toto ja dobrovoľne počúvať nebudem.
Vrátil som sa chvíľku predtým, ako to rozbalila druhá kapela večera TEST-ICICLES. Ako to už pri niektorých kapelách chodí, najzaujímavejší bol jej názov (celkom vtipná slovná hračka zložená zo slov testicles - semenníky a icicles - cencúle). Kvalitou a smerovaním produkcie sme sa takmer nepohli z miesta. Jediný rozdiel bol v tom, že pribudla jedna veľmi rozladená a veľmi skreslená gitara, a pribudol aj jeden hyperaktívny "spevák", ktorý by mal nadbytočnú energiu spalovať radšej niekde v telocvični ako na pódiu. Ultranáročné bicie išli z playbacku (tipujem že na každú pesničku mali ten istý track:-)), škoda, keby zavolali deň dopredu, mohol som im to odbúchať:-)). Pekelnú pódiovú show nakoniec nevydržal jeden z gitaristov (černoch s ukážkovým mikrofónom na hlave:-)) ktorý po cca piatej skladbe odpadol. Ťažko povedať, či mu prišlo zle z intenzívneho trsania, alebo z toho čo hrali, dôležité pre mňa bolo, že týmto sa vystúpenie cencúľových semenníkov skončilo. Neprajem nikomu nič zlé, ale predčasný koniec tohto setu som privítal s nadšením.
Povestným jednookým kráľom medzi slepými bola tento večer štvorica BE YOUR OWN PET. Už dávno ma jednoduchý rýchly punk rock nepotešil tak ako tento večer. Niežeby to bolo niečo extra, ale táto kapela aspoň pôsobila dojmom, že má aj skušobňu. Aj napriek občasným nepresnostiam boli v porovnaní s predchádzajúcimi účinkujúcimi pomerne zohratí. Basa, bicie, gitara, a ide sa priamo na vec bez akýchkoľvek zložitostí (btw dnes jediná kapela s basou). Úlohu frontwoman či skôr frontgirl na seba zobralo uvrešťané dievčatko vreckového formátu, ale o čo bolo menšie, o to lepšie mu to kričalo. To sa už bavilo aj publikum, a ja som bol tiež relatívne spokojný. Pre rozbehnutých ľudí nasledovala takmer bezprostredne po cca 40-minútovom sete tancovačka, nehrali celkom podľa môjho gusta, ale počúvať sa to dalo.
Prvý náhodný výber koncertu v Londýne teda nebol pre mňa veľmi úspešný. Mizériu všetkých kapiel umocňoval výborný zvuk, ktorý vládol počas celého večera a odhaloval amatérskosť vystupujúcich v plnom rozsahu. Dúfam, že s týmto "random" prístupom sa niekedy zatúlam aj na koncert, ktorý bude za niečo stáť:-)) Len mi nie je doteraz jasné, čo chcel tvorca programu povedať tým art rockom, ja by som to nazval skôr fart rock:-))))

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits