[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Hard Core Party
S-3A, Firestars, The Idoru
27.5.2005, Butterfly - Košice (SK)

Portikus, Remorse, Cruent, Midnight Scream
28.5.2005, Butterfly - Košice (SK)

Jedna reportáž z dvoch koncertov tu nie je preto, že by spolu nejako súviseli, skôr je to pokus ukázať, ako všelijako to na tom istom mieste môže vyzerať z jedného dňa na druhý.
V piatok 27. mája som sa do Butterfly vybral s vedomím, že HC akcie sa nezvyknú začať skôr ako o deviatej večer a niet sa kam ponáhľať, zvlášť keď počas horúcich letných (30 stupňov, ako to ináč nazvať?) večerov pivo do človeka padá ako do bútľavej sosny...Ani kapely sa neponáhľali, nakoniec ešte bolo treba zohnať náhradné kombo, takže v momente, keď sa na pódium postavili všetci šiesti páni z S-3A, bolo už okolo trištvrte na desať a v klube vládol stav, známy ako "plný dom", nával tuším ako na koncerte Ancient a patrične divoko. Košická už viac-menej legenda sa do toho naozaj oprela bez akejkoľvek rezervy, z pódia prúdila energia, striekal pot a pod pódiom vrel zdraviu nebezpečný moshing. Odzneli v prvom rade nové skladby, ktoré dúfam že v blízkej dobe vyjdú u nejakého toho vydavateľstva, a aj niečo zo starších peciek, vrátane hitovky "We Still Believe". Staršia tvorba, to je skôr priamočiary hard core tak trochu amerického strihu, ale novinky sa posunuli riadne do (death) metalu, rýchleho a melodického, ktorý pasáže v štýle, ktorý melodikou niekedy pripomenie At The Gates, The Haunted a tu a tam možno aj niečo ako Kataklysm strieda s klasickými HC sypačkami. Poznávacím znamením kapely sú aj dvaja prekrikujúci sa vokalisti, z ktorých ten hlbší rev, Marek, s publikom celkom zhusta komunikuje, takže sa dozviete aj to, že o čom tá - ktorá skladba je, alebo komu je venovaná. Intenzívna masáž v podaní sexteta, poháňanom Ďodim, bicmanom z Erytrosy, netrvala dlho, ale stála za to. Pre gitaristu Jana bola zároveň rozlúčkou s aktívnym pôsobením v tejto bande, tak dúfam, že kvalitný nový šesťstrunovec sa nájde čo najskôr.
Od ďalších Košičanov, Firestars, vedených Emom, bývalým vokalistom S-3A, som predtým počul len tri skladby, dostupné na nete. Zhodnotil som ich ako celkom vydarený melodický hard core s punkovými koreňmi a skôr uvrieskaným spevom. Naživo to bolo ešte o dosť lepšie, z údernej rýchlej hudby nesršal len poriadny drive, ale aj značná dávka emócií a radosti z hrania. "Zlé jazyky" hovorili niečo o tom, že "na Firestars prišli hlavne teenageri", ale tých tam nebolo toľko, že by ten roztancovaný kotol boli schopní vytvoriť sami. Okrem živého prejavu možno pozitívne hodnotiť dobrý zvuk a celkom príjemne prekvapil aj spevácky výkon, zvlášť prechody z revu do dobre zvládnutého melodického spevu. Firestars fans veľmi nechceli pustiť z pódia, nakoniec to ale Emo uzavrel - "radi by sme dali priestor aj vynikajúcej maďarskej kapele The Idoru".
O The Idoru som predtým vedel asi toľko, že existujú, prekvapili teda v prvom rade neveľmi vysokým vekovým priemerom a "neortodoxne" skôr dlhovlasým frontmanom. Pokiaľ ide o hudbu, dalo by sa povedať, že koncert bol dramaticky vybudovaný asi takým štýlom, že z kapely na kapelu sa hudba zjemňovala a The Idoru už snáď klasický hard core ani neboli. Skôr som mal pocit, že hrajú melodický rock s občasnými presahmi do punku a gitarovej scény, možno trochu ako Sunshine, Danzig alebo Bad Religion, aspoň tak mi ich hudba pripadala naživo. Asi nie každý čakal práve toto, ohlasy boli dosť rôznorodé, ale bolo to počúvateľné, hoci doma také niečo nemusím.
Veľmi kvalitný koncert, tak po stránke hudby, ako aj zábavy, sa skončil dobre po polnoci. Ešte sme vydržali ponevierať sa okolo baru a v predsálí, až sme nakoniec predsa len vypadli domov, ja aj nazbierať sily na sobotňajšiu akciu.
V sobotu 28. mája som pôvodne plánoval omrknúť majáles na Jedlíkovej, potom som však dostal echo o akcii v Butterfly a možnosť ísť na pivo len toť pár metrov od baráku som uvítal. Väčšina tunajších fanúšikov však neodolala tomu, že vstup na majáles bol zadarmo, ktosi ešte prišiel s fámou, že pivo bude za päť korún (no, to by musel byť iný "nektár") a bolo vymaľované. Mládež metalová išla obdivovať Annu Gaju, U.K.N.D. a iné veci zo slovenského hudobného kanálu, a v Butterfly hrali kapely proti fanúšikom skoro až presilovku, no krása nevídaná...O.K., bolo pekné počasie, len dúfam, že naň nikto nedoplatil úpalom alebo otravou čímkoľvek-.
Koncert pred dajme tomu pár desiatkami "skalných" otvorili Portikus z Rimavskej Soboty. Kvarteto v zložení gitara, bicie, basa a spev sa venuje v súčasnosti dosť obľúbenému progresívnemu rocku a robí to dobre. Nemôžem si pomôcť, ale mne niektoré pasáže tak trochu pripomínali Cynic, iné boli skôr rockovo-metalové a kus roboty predvádzal aj spevák, ktorý sa prakticky nezastavil. Spieval dobre, striedal zafarbenia a keď sa pustil do výšok, neznelo to našťastie neprirodzene. Plusom bolo, že kapela hrala technicky, ale nie prekombinovane, a že napriek tristnej účasti fans podala profesionálny výkon. Ten bol nakoniec odmenený slušným ohlasom.
Vedel som, že Remorse sú už viac-menej veteránmi maďarskej scény a že pôjde o nejaký metal, odspievaný v rodnej reči. Úprimne povedané, obával som sa, že zažijeme o niečo, čo tu nebude mať šancu, nejakú tú "heavy-zábavovku", ale bol som našťastie zbytočný pesimista. Rozhodne nebolo prekvapením, že jeden z členov na zvukára hovoril zásadne po maďarsky, naopak prekvapením bolo, že neskôr túto iniciatívu z väčšej časti prebral gitarista, ktorý po slovensky vedel, takže sme sa dozvedeli to, že kapela je z Budapešti a že čoskoro jej vychádza nový album. Hralo sa z neho, a aj z toho predošlého, a skladby zneli dobre. Remorse hrajú klasický thrash 80. rokov, možno trochu ako Metallica, alebo aj ako Arakain v časoch prvého a druhého albumu. Ľudia sa chytili, zo traja prišli dokonca "vrtuľovať" a okrem maďarčiny z pódia zaznela aj angličtina. Boli totiž covery - Slayer (tuším "Mandatory Suicide", kurník, ja fakt čakám, kedy niekto zreže povedzme "Criminally Insane" alebo "Necrophobic", lebo podľa hraných coverov to vyzerá, že Slayer majú dokopy tri skladby:- )) a niečo od Testament. Dobré vystúpenie, a to som od tejto bandy fakt nič extra nečakal.
Cruent mali tretí koncert v posledných desiatich dňoch, z toho iba jeden v Košiciach, čo je fakt zriedkavý úspech, deň predtým v Spiššskej Novej Vsi Adam aj päť tričiek predal... Menej dobrá správa je, že to bol posledný koncert s bubeníkom Maťom, ktorý sa v momente, keď to pre Cruent a Nomenmortis začalo ako - tak vyzerať rozhodol, že už má iné priority. Čo už, ja mám v pláne akurát tak nahrať ešte jeden album v tejto dosť kvalitnej zostave, skladby sú, ale neviem, čo Adam vymyslí pre Cruent v dobe, kedy "nejsou lidi". No, tieto úvahy necháme na inokedy. Cruent dosť dlho zvučili, všetko muselo byť dokonalé, nahrávali totiž živák, a to vo štvorčlennej zostave, kde mal druhú gitaru a mikrofón na starosti Ľubo z Contempt. Podarilo sa, a "KE butchered gore legend" zadrvila prierez celou doterajšou tvorbou, od dema "Delicatesa" po vychádzajúce veci "Grind-Junk" a "Symphony Of Horor" plus za hrsť noviniek, ktorá znejú riadne od podlahy, skoro až ako nejaký zbrutalizovaný "punk-vodvaz". Cruent ako obvykle hrali zablatení a "šéf" nás všetkých vyzval, aby sme hulákali/fandili, keď už je to živá nahrávka. Nuž, hulákal a povzbudzoval som tak, až som si pripadal čoby pitomec, tak to snáď na dačo bude :- ) Bola aj "In - Out", tak som si skočil, lebo ktovie, kedy bude ďalšia príležitosť...Adam nezabudol poslať čo najsrdečnejší pozdrav "umelcom" na Jedlíkovej, na záver odznela ešte cruentovská verzia, teda skôr podobizeň "Slaughterhouse" od Mortician, a pódium prevzali Midnight Scream z Veľkého Krtíša. Tí si za sobotu fakt zaslúžia obdiv, nielen kvôli expresne rýchlemu nazvučeniu, ale aj za to, že sa rozhodli zahrať - a to dobre - aj pre tých doslova päť a pol ľudí, čo v klube okolo polnoci zostali. Tak viem, že v kapele je nový spevák a aj basák, ale skladby z nového albumu "The Storm Is Just Coming" zneli dobre. Ak neviete, o čo ide, tak Midnight Scream hrajú melodický speed/thrash metal so skôr čistým spevom. Odohrali teda pár vecí z albumu a tri covery - Metallica, "For Whom The Bell Tolls" (za toto boli plusové body:- )), Judas Priest - "Grinder" a, koľké prekvapenie, Slayer - "Mandatory Suicide":- )) Tým sa uzavrel sobotňajší večer, ktorému dominovali kvalitné kapely a zrejme negatívny rekord, pokiaľ ide o účasť. Śkoda, ale náhoda je blbec, tak len dúfajme, že 25. júna, kedy bude ďalší Without Shame Fest, bude blbnúť niekde inde.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]