[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Strapping Young Lad, Beecher
5.6.2005, Astoria - Londýn (UK)

Workoholik Devin Townsend si nedoprial oddych ani v roku 2005 a so svojimi Strapping Young Lad sa vybral na svetové turné k aktuálnemu albumu "Alien" (2005). V Londýne vzal útokom vychýrené dejisko koncertov zvané Astoria, a ako to tam v prvú júnovu nedeľu vyzeralo, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Vzhľadom na nabitý nedeľný program sa mi podarilo na Tottenham Court Road, na ktorej sa Astoria nachádza, dostať až 10 minút pred avizovaným otvorením brán, a privítala ma beznádejne vyzerajúca, za dva rohy zatočená rada. Ani v tomto prípade však nesklamala profesionálna organizácia, a po 20 minútach som sa po absolovovaní nevyhnutnej osobnej prehliadky pri vstupe už rozhliadal po interiéri klubu. Astoria zrejme tiež v minulosti pôsobila ako divadelná scéna, čomu nasvedčovala hlavne galéria s miestami na sedenie, dnes nevyužitými. Samotný priestor pojme cca 1500 až 2000 ľudí, dnes ich bolo odhadom niečo okolo tisícky. Napriek môjmu neskorému príchodu sa mi podarilo chytiť výborné miesto takmer úplne vpredu, odkiaľ som videl všetko podstatné. Čo sa týka predkapiel, opakovala sa situácia z koncertu Jamesa LaBrieho (report), teda nikde ani slovo, len to, že bude. Aj bola, ale ak by sa mi po skončení koncertu nepodarilo natlačiť k stánku so "suvenírmi", kde sa predávali veci s označením BEECHER, doteraz by som nevedel, ako sa volala. Kapela totiž nepovažovala za potrebné oznámiť publiku svoj názov a svojich 40 minút tak odohrala anonymne, čo je pri začínajúcich kapelách túžiacich sa zviditelniť vždy zaujímavý úkaz. To, čo prvé tri pesničky vyzeralo na beznádejnú punkovú hoblovačku, sa postupne zmenilo na celkom pestrú prechádzku naprieč metalovými žánrami, končiacu až niekde v HC. Chlapci majú zrejme radi Dillinger Escape Plan, len na tých nástrojoch to ide akosi tažšie, takže prirovnanie k týmto bláznom berte len ako veľmi vzdialené. Napriek tomu by z Beecher (žeby vyznávači becherovky?:-)) v budúcnosti mohlo niečo byť, pretože početné zmeny štýlov a nálad v tej istej skladbe im nerobili žiadne problémy. Som zvedavý, či o tejto bande ešte budem niekedy počuť, alebo bolo pre nich predskakovanie SYL vrcholom.
STRAPPING YOUNG LAD sa objavili na pódiu o pol desiatej, chvíľku si vychutnali burácajúce publikum, Gene Hoglan pozdravil spoza bicích vstýčenými prostredníkmi a hobluuúúj!!!! Rozpútala sa 90-minútová smršť, aká sa len tak nevidí. Obrovskú energiu, ktorá sa rútila z pódia, vracal naspäť aj s úrokmi neutíchajúci šialený kotol, aký som už dlho nezažil. Napriek vražedným gitarám a rachotiacim bicím vládol v klube zrozumitelný zvuk, ktorý umožnil vychutnávať si umenie tejto štvorice. Strapping Young Lad naživo je predovšetkým o dvoch muzoch. Tým prvým je spomínaný Gene Hoglan, človek, ktorý nahral bicie na albumoch "Individual Thought Patterns" a "Symbolic", ktoré sa dnes inak ako za povinnú literatúru ani označiť nedajú. V SYL búcha Gene menej technicky, ide skôr o to, aby to poriadne šlapalo. V rytmických nepravidelnostiach, ktorých je hudba SYL plná, sa však doslova vyžíval, a svoje umenie dopĺňal rôznymi fintičkami, najmä točením paličiek na miestach, kde by to človek najmenej čakal. Rozhodne by som sa s ním nechcel dostať do konfliktu, svojou príslušnosťou do váhovej kategórie nad 120 kg vzbudzoval patričný rešpekt:-)) Viete si predstaviť, s akou silou asi mláti do bicích…. Mozgom kapely, autorom väčšiny hudby a lídrom je chlapík menom Devin Townsend, a potom, čo som dnes videl, ma nikto nepresvedčí o tom, že meno Devin nie je odvodené od slova deviant. Už len jeho vychudnutý výzor s dlhými rozpustenými vlasmi neopísatelnej konzistencie (niečo medzi dredmi a vrkočmi) na poloplešatej hlave naznačuje, že s týmto človekom nie je všetko v poriadku. Úchylné tanečné kreácie, šialená mimika a grimasy, polohy spevu, aké si len viete predstaviť, tým všetkým a mnohým ďalším sa prezentoval na pódiu. Hudbou viditeľne žije každá bunka Devinovho tela, taký odovzdaný výkon sa len tek nevidí. Jednu skladbu odohral s bielymi tangáčmi na hlave:-)) Žiaľ nestihol som si všimnúť, či to bola rekvizita pripravená na show, alebo ich na pódium hodila nejaká rozvášnená fanynka, pretože v tej chvíli mi okolo hlavy práve cestoval jeden nenapraviteľný migrant, odhadujem že behom koncertu si dal takých 15 - 20 cyklov:-)) S tými vecami lietajúcimi na pódium to bolo dnes vôbec celkom divoké, napočítal som asi 20 CDčiek, nejaké to tričko, stránky z pornočasopisov, a hlavne takmer plná plechovka piva letiaca asi 30 cm od Devinovej hlavy počas prvej skladby vyzerala dosť drsne. V kotli sa dala vidieť aj babenka telesnej konštrukcie, s akou by som sa ja bál nastúpiť aj do plného autobusu, jej to však zjavne neprekážalo a bavila sa:-))
Zvyšní dvaja členovia, basák Byron Stroud (Fear Factory) a gitarista Jed Simon (ex-Frontline Assembly), mali za úlohu predovšetkým poriadne zahustiť zvuk, a to sa im aj darilo. V prítmí vedľa bicích sa dal zazrieť aj klávesák, z môjho pohľadu stál presne za Devinom, takže tažko mi hovoriť, koľko toho odohral, počuť ho bolo pomenej. Celkom ma prekvapilo, že publikum dokonale ovládalo skladby z nového albumu, skrátka však neprišli ani staršie kusky, a najmä pri "Oh My Fucking God" som mal pocit, že niektorí jedinci od radosti pustia do gatí:-)) Prídavkovú časť otvoril "Owner Of A Lonely Heart" od legendy YES, pri Hoglanovom nástupe bicích som skoro do gatí pustil ja:-)) Škoda-preškoda, že z tejto skladby zahrali iba úvod, znelo to geniálne, keby to tak počul Jon Anderson:-)) Nasledovali skutočné prídavky v počte kusov štyri, potom sa už zdevastované publikum o ďalšie ani nepokúšalo, len sa vytratilo do upršanej londýnskej noci. Aj keď ma na druhý deň čakalo kruté pondelkové ráno, večer strávený v spoločnosti SYL za to stál, a ja si túto úchyláreň kedykoľvek rád zopakujem.

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]