r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

report James LaBrie, Evergrey, 30.4.2005, Mean Fiddler - Londýn (UK)
report Headway Progressive Rock And Metal Festival 2005, 2.-3.4.2005, P60 - Amstelveen (HOL)
fotoreport Evergrey, Castaway, 18.4.2005, Babylon - Bratislava (SK)
fotoreport Fates Warning, Wendigo, 16.2.2005, Wigwam - Budapest (HUN)
report Headway Progressive Rock And Metal Festival 2004, 3.-4.4.2004, P60 - Amstelveen (HOL)
report Dream Theater, 29.1. 2004, Le Zenith - Paríž (FR)
report Dream Theater, 17.1. 2004, Hammersmith - Londýn (UK)
fotoreport Headway Progressive Rock And Metal Festival 2004, 3.-4.4., P60 - Amstelveen (HOL), sobota
fotoreport Headway Progressive Rock And Metal Festival 2004, 3.-4.4., P60 - Amstelveen (HOL), nedeľa
report Dream Theater, Queensryche, Fates Warning, 15.7.2003, Baltimore, Maryland (USA)

Dream Theater
14.6.2005, Petöfi Csarnok - Budapešť (HUN)

"Tak nám zrušili Zakka, pani Müllerová." Možno trochu divný úvod, ale moja cesta do Budapešti za Dream Theater začala pri kúpe lístkov na koncert Black Label Society. Až vtedy som sa dozvedel o druhom koncerte a nezaváhal som. Krátko pred dňom D však managemant kapely Zakka Wylda koncert zrušil, podľa stránky maďarského organizátora z "logistických" dôvodov. Ale Dream Theater určite stáli za cestu do metropoly Maďarska, aj bez spoločenstva čierneho lejblu.
Prvé známky koncertu Dream Theater bolo vidno už ráno na hlavnej stanici v Bratislave, kde sa prechádzali fanúšikovia kapely, čakajúci na vlak do Budapešti. Podobná situácia vládla aj poobede, už na mieste koncertu. Nebudem tvrdiť, že Slováci tvorili väčšinu návštevníkov, ale slovenčina sa určite nestratila. V okolí parkovali autá s košickou, novozámockou a pezinskou ŠPZkou. Príjemné zistenie, že ľudia nechodia iba na koncerty, ktoré sú zadarmo.
Utorok musel byť šťastný deň. Pred bránou do areálu amfiteátru sa tvoril rad a čas otvárať sa pomaly blížil. Keď sa nič nedialo, niekoho vpredu napadlo opýtať sa populárnych ochrankárov. Čo sme sa všetci okolo vlastne dozvedeli? Nie síce úplne presné informácie, no ochrankár nemal problém komunikovať v anglickom jazyku. Kvôli slnku, svietiacemu priamo na pódium, bol koncert posunutý zhruba o tridsať minút a podľa toho sa posunulo aj otvorenie brány. Proste ochota a služby presne ako u nás. Aj keď dôvody mohli byť iné.
Ešte skôr ako začnem písať o koncerte malú poznámku. Nový album Octavarium som ešte nepočul a na koncerte zazneli aj skladby, ktoré mi nie sú úplne neznáme, ale názvy si nepamätám. Preto ani nedokážem uviesť všetky odohrané skladby. A s úplne prvou skladbou mi pomohli po koncerte krajania, s ktorými som po koncerte chvíľu pokecal. Takže.
The Root Of All Evil z horúcej novinky zaznela ešte za svetla zapadajúceho slnka. Po niekoľkých skladbách James LeBrie ohlásil Never Enough, tiež z nového albumu Octavarium, po ktorej nasledovala Endless Sacrifice. Nový kúsok mi v porovnaní so starším znel dosť nevýrazne, akosi plocho. Mohlo to ale byť aj tým, že nové veci som ešte nepočul.
V tejto časti zahral Jordan Rudess sólo, po ktorom nasledovali Through My Words a Fatal Tragedy. Potom ešte odzneli tuším dve skladby a LeBrie vyhlásil päťnásť minút prestávky. Celkom som to nepochopil a ako som zistil po koncerte, nebol som sám. Veď atmosféra bola výborná, kapela mala divákov hneď od začiatku na svojej strane. Dalo by sa povedať, že ľudia zobali Dream Theater z ruky.
Druhá časť koncertu bola hlavne v znamení skladieb zo starších albumov. Úvod patril As I Am, po ktorej nasledovali The Mirror a Lie a skladba z tých, u ktorých si nie som istý titulom. Octavariánska Sacrificied Sons mi znela lepšie ako Never Enough, viac mi pripadala v duchu predošlých albumov. Záver riadneho koncertu zabezpečili The Spirit Carries On a In The Name Of God. Po rozlúčení sa Dream Theater nechali utlieskať ešte na jeden prídavok a bol koniec.
Výborný koncert skončil. Dream Theater hrali v pohode, hneď od začiatku amfiteáter ovládla perfektná atmosféra. Diváci bezprostredne reagovali na každú známu skladbu, na každý pokus o kontakt zo strany kapely. Bolo jasné, že na koncert prišli ľudia vyslovene za svojou hudbou, za svojou kapelou. V úvodných skladbách ma pri inštrumentálnych pasážach trochu zarazilo odbiehanie Jamesa LaBrie do zákulisia. Asi to nie je jednoduché vymyslieť pre speváka pri tomto type hudby nejakú činnosť na pódiu, ktorá by nepôsobila rušivo alebo komicky. Ale v prvom momente to pripomínalo situáciu z koncertov Iron Maiden, keď už všetci vedeli, že Dickinson odchádza.
Kapela, svetelná show a spokojní diváci. Akurát možno zvuk mohol byť trošičku hlasnejšie. Nič viac, nič menej. Rockový koncert ako má byť.
Ako LaBrie niekoľkokrát spomenul, je dosť pravdepodobné, že Dream Theater sa v rámci aktuálneho turné do Budapešti ešte vrátia. A preto tí, ktorí júnový koncert nestihli, neváhajte. Keď sa kapela vyskytne vo vašom okolí, choďte a užite si večer s Dream Theater.

[ Ivan ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits