[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Castle Party Festival 2005
piatok, 29.júl: Dj Noname, Dj Leszek Rakowski, Dj Mark Jackson Of VNV Nation, Electric Universe
sobota, 30.júl: Disharmony, Agonised By Love, Lahka Muza, The Last Days Of Jesus, Attrition, Epica, Cruxshadows
nedeľa, 31.júl: Forgotten Sunrise, Holodne Sonce, Cytadela, Strommoussheld, Final Selection, Grendel, Scream Silence, Renata Przemyk AlternatiFF, Wolfsheim
29.-31.7.2005, Zamek - Bolków (PL)

Castle party, festival konajúci sa na zámku Bolków od roku 1994, kde sa každoročne podarí vyprofilovať kultúrny zážitok plný pôvodnosti a originality. Počas predošlých ročníkov sa tu predstavili kapely ako Arcana, Ataraxia, Artrosis, Clan Of Xymox, Deine Lakaien, Diary Of Dreams, Lux Occulta a ďalšie. Zloženie kapiel dávalo aj tohto roku tušiť, že pôjde o výborný hudobný zážitok a tak som na tretí pokus konečne navštívil Bolków. Castle party poskytla okrem hudobného krásna aj prehliadku módnych štýlov a hraníc extravagantnosti, ktorá tak dokonale ladila k dobovosti zámku.
Na Bolków sme dorazili už vo štvrtok večer. Ubytovali sme sa v miestnom kempe, ktorý disponuje nielen bazénom, ale aj sprchami s teplou vodou, čo bolo veľmi milé prekvapenie. Prvý večer sme prežili spoznávajúc poľské pivo a početnú skupinu prvých návštevníkov z celej Európy. Úvod do nehudobného začiatku festivalu sa vydaril :-).
Piatok priniesol masu nových ľudí a malé mestečko Bolków definitívne zmenilo svoju tvár, dojem narastal. V podvečer prišlo otvorenie festivalu v podaní dj-ov, možno spomenúť mená ako Leszek Rakowski či Mark Jackson z VNV Nation. O vrchol elektronickej vlny večera sa postarali nemeckí Electric Universe. Zaujímavé bolo odbúranie všetkých zábran medzi návštevníkmi s rozličnou žánrovou príslušnosťou. Rozdiely splynuli a vytvorila sa kompaktná zabávajúca skupina. Holt, ako Slováci máme čo dobiehať.
Po piatkovej elektronike padol sobotňajší program vhod. Festival otvorili slovenskí Disharmony, ktorým sa podarilo tesne pred festivalom vydať nové cd s názvom "Collapse". Úvod setu patril zvukom, samplom a inej elektronickej hudbe, ku ktorým sa v ďalšej skladbe pridal vokál a nakoniec aj gitara. Vcelku zaujímavé vystúpenie plné nevšedných motívov a postupov plných mysterióznej atmosféry.
Agonised By Love, domáci zástupcovia gotickej scény, z úvodu trošku zaujali, ale ich skladby nejavili medzi sebou veľké rozdiely. Hlavnými rysmi tvorby sú rovnaká (jednoduchá) štruktúra skladieb postavená na klávesoch, texty s problematikou lásky, profesionálny prístup a čistý vokál Rafała. Nič prevratné, ale vypočuť sa dá.
Druhým zástupcom slovenskej scény boli Ľahká Múza. Pomerne dlhé nazvučovanie nakoniec prinieslo očakávaný efekt a zámok sa naplnil zmesou industrialu, darkwave a gotiky. Vystúpenie postavené na dvoch notebookoch, gitare, občasných návalových bicích a vysoko položenom speve bolo zaujímavé, ale motívom celkom nepasovalo k slnečnému počasiu. Tmavý klub v podvečerných hodinách by priniesol úplne iný, pozitívnejší efekt.
Aby tých slovenských zástupcov nebolo málo, treťou kapelou boli The Last Days Of Jesus. Mám pocit, že práve túto kapelu by som mohol označiť za najnedocenejšiu v rodnej zemi a paradoxne jednu z najznámejších slovenských kapiel v Európe. Nič to však nemení na fakte, že ich vystúpenie patrilo k vrcholom festivalu. Podarený mix gitary, bicích, klávesov podporovaných samplami a bezchybný vokál vytvárajú naozaj silnú atmosféru. Práve hudba "Posledných Ježišových Dní" vykazuje aj v súčasnosti pokrok a vzhľadom na celkovú stagnáciu gotiky v Európe, patrí k tomu najlepšiemu, čím európsky región disponuje. Vystúpenie bolo postavené na skladbách zo zatiaľ posledného cd "Songs From Psycho TV" a záverečná coverka spievaná v poľštine rozprúdila početný dav. Netreba zabudnúť ani na zaujímavý image kapely, predovšetkým spevákov, ktorý so zvieracou kazajkou a pomaľovanou tvárou s chorou grimasou pripomínal skôr bezduchého psychopata ako frontmana kapely.
Attrition stihol podobný osud ako Ľahkú Múzu. Príliš veľa svetla a festivalové pódium uškodili tejto stálici anglického industrialu či darkwave, na scéne už od roku 1980. Za týchto okolností nevyznelo vystúpenie podľa očakávaní. Surrealistické maľby, široká paleta orchestrálnej hudby, ambientné zvuky či sample jednoducho nenašli medzi divákmi primeranú odozvu a evidentne strácali na účinnosti. Klubové vystúpenie si však netreba nechať ujsť.
Vrcholné vystúpenie večera patrilo Epice. Špekulatívne porovnanie s nedávnym vystúpením Nightwish dopadlo v mojich očiach v prospech Epici. Mladučká Simone sa síce môže od Tarje ešte čosi priučiť, ale energia, s akou dokázala celá kapela poňať vystúpenie, bola nezabudnuteľná. Úsmevy na tvárach všetkých členov kapely prezrádzali uvoľnenosť, koncertovať ich evidentne baví. Odmenou bola celkom zaslúžene aj odozva publika, ktoré sa výborne zabávalo. Odohrané kúsky boli predovšetkým z posledného albumu "Consign to Oblivion", ale rad prišiel i na pár zásekov z "The Phantom Agony". Segmentovaná kombinácia Markovho škreku a opernej polohy Simone pôsobili až neočakávane prirodzene, asi tak si predstavujem živé prevedenie takéhoto štýlu hudby.
Cruxshadows až prekvapivo dobre zapasovali do programu po metalovej Epice. Jedná sa o jednu z najznámejších darkwave kapiel spoza oceánu, ktorá sa už pomerne pravidelne objavuje v krajinách okolo Slovenska. Vystúpeniu dominoval frontman Rogue, ktorý od úvodných chvíľ obsiahol celý priestor nielen pódia, ale aj osvetlenia a koridoru až k divákom. Priestor za ním vypĺňali šarmantné slečny, či už speváčky, tanečníčky a huslistka v mužskom sprievode s gitarou a klávesmi. Nálada gradovala až do momentu, kedy vypadol mikrofón a Cruxshadows definitívne zmĺkli. Usporiadatelia prerušili vystúpenie kvôli hroziacej búrke a napokon blesky pohltili celý zámok. Za obeť im padli aj legendárni Camouflage, kde nepomohlo ani skandovanie v prestávkach pomedzi kvapky. Camouflage nevystúpili ani ďalší deň, prisľúbení sú na budúci rok.
V nedeľu sa našťastie vyčasilo. Začiatok patril estónskym Forgotten Sunrise pohybujúcim sa na pomedzí elektroniky a metalu. Ich vystúpeniu chýbala potrebná dávka energie, mal som pocit, že ich nápady nezapadajú jeden do druhého a ich tvorba vyznieva trošku nasilu. Slabý odvar zo žánrovo komparatívnych Samael.
Holodone Sonce z Ukrajiny hrali málo zaujímavý rock, no taký cover od Rammmstein - Stripped som ešte nepočul. Spoločné s originálom to malo snáď len text.
Cytadela bola suverénne najhoršia kapela festivalu, a tak po obligátnych štyroch fotkách nasledoval útek do priestorov hradu. Žánrovo nepodarený rock s divným imidžom.
Na Strommoussheld som sa pomerne tešil. Avizovaná zmes elektroniky a black či death metalu sa nakoniec do bodky naplnila. Kapela kompozične zvládla všetky prechody z elektroniky a ambientu na metal. Vokál mi prišiel trošku strojený a gitarové, basové linky príliš priamočiare, ale celok bol pozitívny. Dokázali zaujať a to v roli najtvrdšej kapely festivalu určite nebolo ľahké.
Nemecké duo Final Selection je postavené na kombinácii vokálu a kláves doplnených početnými samplami. Vo festivalovom kontexte vyzneli trošku tuctovo a nezaujímavo, inak asi priemerná kapela s dobrou poslucháčskou základňou.
Grendel, taktiež nemecké duo, hrá brutálnu a agresívnu elektronickú hudbu. Z albumov znejú trošku jemnejšie a pokojnejšie ako naživo. Energickosť a agresivita priniesli efekt a naplnené nádvorie hradu burácalo.
Po Grendel prišlo výrazné zjemnenie v podobe nemeckých romantikov Scream Silence. V nevedomí poslucháčskej základne ukrytí za menami ako The 69 Eyes, Sentenced či To Die For, v skutočnosti však s výraznejšími črtami, nápadmi, vlastným obrazom a bez trápnych póz a fráz. Scream Silence predviedli veľmi uvoľnený výkon, s úsmevom na perách. Skôr jednoduchšie a priamočiarejšie nápady podfarbené klávesmi a čistým vokálom nechávali vyznieť melódiám a (e-)motívom. Príjemné vystúpenie s adekvátnou atmosférou.
Neviem ako Vám, ale osoba Renaty Przemyk dokonale ušla mojej pozornosti. O to viac ma prekvapil fakt, že sa jedná o uznávanú osobu, ktorá do dnešných dní profiluje alternatívnejšie časti rocku a folku. Práve vystúpením s Alternatiff trošku prepožičala svoju tvár progresívnejším partom. A výsledok? Výsledkom bolo najsilnejšie vystúpenie Castle party 2005. Z nepoznaného hudobného telesa vzišla tak veľká emotívna vlna, že som sa takmer neubránil slzám. Hudobne vystavané v podobnom zmysle ako tvorba krajanov Closterkeller či Artrosis doplnené o akordeón a sólovú elektrickú gitaru. Práve gitara pravidelne vstupovala do voľnejších pasáží a preberala na seba iniciatívu. Keď do toho uvážime ešte nádherný hlas Renaty, vskutku mohutné vystúpenie, na ktoré tak skoro nezabudnem.
Záverečnou hudobnou bodkou za festivalom boli headlineri Wolfsheim z Nemecka. Koncert otvorili v klasickej dvojke: Peter Heppner a Markus Reinhardt. Hneď z úvodu sa pustili do prezentácie ich pomalšej prevažne smutnej hudby. Kombinácia samplov a podmazov s pasívne smutným vokálom patria k hlavným črtám tvorby Wolfsheim. Neskôr sa k dvojici pripojili bicie a elektrická gitara striedaná s akustickou, ktoré vygradovali atmosféru vystúpenia. Wolfsheim až trikrát pridávali a počas setu odzneli chronicky známe skladby z dlhoročnej tvorby ako Once In A Lifetime, Kein Zurück, And I..., Underneath the Veil či Annie. Práve pomalšie a uvoľnenejšie postupy uzavreli nad ránom Castle party 2005.

[ Tomáš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]