[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Železnyj Udar
Tornado (RUS), Autumn Rain Melancholy (RUS), Bloody Tears (RUS), Dead Fall (RUS), X-None (RUS), Mrakobesie (RUS)
18.3.2006, Bike Rock Cafe Reduktor - Iževsk (Rusko, Udmurtská republika)

Mesto Iževsk, Udmurtská republika, Ruská federácia. Sotva 500km od hraníc Európy a Ázie, od pohoria Uralu. Dvojmesačný pobyt v tejto oblasti nebol ľahkým, no prínosným. O nerešpektovaní autorských práv v Rusku sa vo všeobecnosti vie, ale že v trištvrtemiliónovom meste neexistuje obchod, kde by sa dal kúpiť originál? Až návšteva Ekaterinburgu priniesla malú zmenu a cd "The Gathering - Mandylion" v špeciálnej licencii pre Rusko, Bielorusko, Ukrajinu a Kazachstan našlo nového majiteľa. Cena 190 rublov stredoeurópana dokáže potešiť. Pre porovnanie falzifikát takého disku príde na 80 rublov a u nás neexistujúceho formátu "originálneho mp3-cd" s kompletnou diskografiou kapely na cca. 110 rublov (kvalita zvuku 192 kbps). Za ďalší špecifický fenoménom považujem absenciu koncertov jazz/rock/metal-ovej hudby. Rusku neohrozene vládnu diskotéky, kde sa vstupné pohybuje od 100 do 350 rublov (s výnimkou miest ako Moskva, St.Peterburg a i.). Jedinou príjemnou vecou v zariadení takýchto typov je tradičná ruská pochutina - vodka, s ktorou je trh tak nasýtený, že sa cena za "50-gramovku" pohybuje okolo sympatických 20 rublov. Treba dodať, že vysoké vstupné má jednu zásadnú výhodu a to filtráciu tradičných ruských agresorov. Pre týchto ľudí sa možnosť násilia páchanom na ľuďoch, aj medzi sebou, stala akýmsi afrodiziakom života a náplňou všedných dní. Vypiť si, pobiť sa, vypiť si znovu na uzmierenie a druhý deň spoločne rozoberať, kto koho ako dobil - ideológia akejsi nižšej vzorky mládeže. Toľko k základnému popisu dejstva.
Po dlhom čakaní sa na mňa tesne pred koncom pobytu v Rusku predsa len usmialo šťastie a zúčasnil som sa lokálneho koncertu šiestich kapiel. Symbolické vstupné 80 rublov odradilo málokoho a možno aj preto sa v miestnom "kulturáku" stretla početná masa priaznivcov rock&metal-ovej hudby. Príjemné bolo zistenie, že ruskú populáciu tvorí cca. 60% žien a ešte príjemnejším bola účasť nežného pohlavia na tomto koncerte. Po suchotách na aké som zvyknutý z domova, som onemel úžasom :). Ďalším pozitívnym prísľubom sa z diaľky javilo malé distro, avšak po hĺbkovej analýze vysvitlo, že ide prevažne o blackmetalové záležitosti (potešiteľne bez NS propagandy). Jediným zaujímavejším a známejším kúskom z môjho uhla pohľadu bola kazeta "Sanatorium - Internal Womb Cannibalism", ktorá žiaľ ostala iba nepredaným inventárom. Z rozhovoru s chalanmi z distra okrem iného vyplynulo, že práve uskotočňujú výmenu so slovenským vydavateľstvom Hrom Records. Teda, netušil som, že Hiraxove chápadlá siahajú až tak ďaleko. (Po ostatných slovenských vydavateľstvách a kapelách sa tu zľahla zem.) Ďalším mínusom sa ukázala účasť príslušníkov bezpečnosti, ktorí dozerali na poriadok a predovšetkým bezpredmetne zabraňovali účasníkom vchádzať s barovými pochutinami do priestoru koncertnej sály. Tejto netradičnej procedúre a šikanii som sa našťastie ako stabilnejšia súčasť distra vyhol a zlatistý mok popíjal pod záštitou pracujúcich :). Treba dodať, že vďaka tejto ochrane sa necítil bezpečnejšie asi nikto, tých pár nacionalisticki cítiacich ťažkoodencov s holými hlavami pôsobilo väčšou autoritou.
Koncert začal podľa plánu o 18.00 a otvorila ho úvodná kapela večera s názvom Tornado. O tornáde v pravom slova zmysle sa však hovoriť nedalo. Posun prinajmenšom 20 rokov dozadu, gýčový image, tuctový heavy metal a pokus o cover od Iron Maiden. Najmladšia zložka publika mala radosť, môj útek ku konverzácii bol zdravou nutnosťou.
Druhými v poradí boli zaskakujúci Autumn Rain Melancholy, ktorí nahradili absentujúcich Tenebris. Pohanský black metal so silnou energiou a výraznou hymnickou zložkou dokázal rozprúdiť krv v tele väčšiny zúčasnených. Výraznou oporou kapely bol spevák, ktorý bez problémov prechádzal od škreku do brutálnejších polôh, nezabúdajúc ani na refrénový recitatív, takisto vysokej úrovne. Všetky piesne boli odspievané po rusky, čo dodalo vystúpeniu Autumn Rain Melancholy prirodzený šat a správne emotívne ladenie. Po hudobnej stránke možno prirovnať kapelu k zmesy menej melodických a uškriekanejších pohanských bojovníkov Obtest, severských Isthar a rumunských Avatar.
V podaní Bloody Tears sa dočkali všetci fanúškovia skupín na štýl Tristanie či Epicy. Išlo o hudbu, kde klávesy vystúpili z pomerne fádnej masy gitár a vytvorili hlavné melodické linky, na ktoré nasadol kontrast ženského - operného a mužského - temného vokálu. V živom prevedení pomerne konzumné. S kapelou Dead Fall prišiel na rad trash metal starej školy, aký produkujú napríklad americkí veteráni Exodus; občas doplnený jemnou death metalovou clonou. Bez výraznejšieho nápadu, nezaujímavé. S nasledovníkom X-None som zatúžil hoci aj po predošlej kapele. Zmesku nu-metalu s punkom nemusím vo všeobecnosti vôbec, nie to ešte s výraznými kvalitatívnymi medzerami. Jednoznačne najslabšie vystúpenie večera.
O záverečnú bodku za koncertom sa postarali domáci satanáši Mrakobesie. Spevák sa podľa všetkého nemalou mierou pričinil o vznik tohto koncertu a okrem iných aktivít udržuje pri živote malé vydavateľstvo (Trinity Production) zamerané na propagáciu čierneho kovu z okolia mesta Iževsk. Po prvý krát v tento večer došlo k maľbe tvárí a rúhačská šou sa začala. Hudobne sa jednalo o black metal prevažne stredného tempa a žiadnych surových úletov ala Marduk sme sa nedočkali. Dvojica vokálov sa celkom umne dopĺňala, ale o žiadne skvostne posadené a uletené vokály sa nejednalo. Ideologicky sa kapela prihlásila k označeniu "communistic raw black metal", no pravdu povediac si ani po koncerte neviem celkom dobre predstaviť ako sa dá spojiť komunistická ideológia a black metal. Viem len, že v časoch súdruhov by si chalani moc nezahrali. Každopádne Mrakobesie odohrali, čo mali a porúčali sa pred preriedeným publikom. Ich vystúpenie by sa dalo zaradiť k ľahko nadpriemerným v rámci večera, no priemerným, čo sa týka blackmetalovej scény v Rusku.
Celá akcia sa celkom netypicky zakončila už o pol jedenástej večer a návštevníci sa takmer okamžite pobrali smerom domov. Žiadna afterparty, na aké sme zvyknutí z našich končín sa v kulturáku nekonala. Bolo príjemné navštíviť po takmer dvojmesačnej absencií nejaký koncert a zoznámiť sa so zvykmi a tradíciami ruského metalového tábora. Možno tvrdiť, že sa všetko vyvíja správnym smerom a nebyť vízovej povinnosti, tak sa na ruskej pôde dajú podnikať aj koncerty väčších rozmerov.

[ Tomáš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]