[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Masters Of Rock 2006
štvrtok 13.7.: Egotrip, Fleret, Svatý Pluk, Silent Stream Of Godless Elegy, Arakain
piatok 14.7.: Wave, Flood, Cobalto, Harmful, Wohnout, Horkýže Slíže, Tamoto, Kreator, The Gathering, Whitesnake, Masterplan
sobota 15.7.: Pangea, Bed Sores, N.V.Ú., Jaksi Taksi, KJU:, Dark Gamballe, Mike Terrana - drumclinic, Charon, Leaves‘ Eyes, Crucified Barbara, Evergrey, Gamma Ray, Helloween, Helloween + Gamma Ray session , Rage
nedeľa 16.7.: HazyDecay, E!E, Doctor PP, Tleskač, Škwor, Mňága a Žďorp, End Of Green, Metal Church, Riverside, Korpiklaani, Tři sestry, Edguy, Apocalyptica + Marta Jandová, Within Temptation
13.-16.7.2006, areál likérky R. Jelínek - Vizovice (CZ), 2.deň

Rok sa s rokom stretol a v dobre známom areáli likérky Rudolfa Jelínka si dali zraz najzvučnejšie mená svetovej, i tuzemskej rockovej hudby.
A čo tento ročník ponúkol? No určite valnú porciu kvalitnej hudby za rozumnú cenu na ploche až štyroch dní, a možno nejakú–tú desiatku toaliet navyše.
Čo naopak zostalo pri starom? Parkovacie a stanovacie miesta, ktoré absolútne nepostačovali pre niekoľko desiatok tisíc návštevníkov. Opäť sa stanovalo na poliach, v záhradách, na sídlisku, skrátka všade kde bolo aspoň trošku voľného priestoru.
Usporiadatelia zrejme nemajúc príliš v láske ani chásku hudobných redaktorov, zamedzili týmto bezvýznamným darmožráčov, oproti minulým rokom, akýkoľvek prístup do zákulisia. Fotenie skupín v sprievode, dobre že nie ozbrojenej ochranky, oklieštili, v mnohých prípadoch, dvoma skladbami.
Slabou náplasťou bol, aj takzvaný, VIP PRESS stan, do ktorého nepáchol žiaden z účinkujúcich, a okrem rýchlej pivnej obsluhy tam, podľa informácii produkčnej, redaktori nemali ani nárok stanovať.
O nejakých vymedzených kadibudkách, či dokonca net prístupe nehovoriac.
Hold v takom prípade by západne festivaly mali byť povinným čítaním.
Relatívne nízke pódium a veľkoplošná obrazovka, ktorá mohla byť pokojne o meter vyššie boli tie menej do očí bijúce elementy.

Celý hudobný maratón odštartoval už v štvrtok večer akýmsi predkrmovým dňom. Niekoľkým stovkám, z práce predčasne uvoľnených, fans sa tak mohli predstaviť české nádeje: EGOTRIP, FLERET, SVATÝ PLUK, i stálice rockového neba SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY a ARAKAIN.

Piatok:

Našu výpravu hneď po príchode na miesto činu privítali velikáni európskej thrash scény, KREATOR. Týmto naším oneskoreným výskytom sme sa pripravili nie len o set jediného! slovenského zástupcu HORKÝŽE SLÍŽE, ale aj plejády ďalších nie nezaujímavých kapiel: WAVE, FLOOD, COBALTO (Braz.), HARMFUL (Ger) a TAMOTO (Ger.).
Spolok združený okolo večne nasratého krikľúňa, Mille Petrozzu, nenechal nič na náhode, a pekne krásne naservíroval po x–tý krát žíznivým fanúšikom plejádu best off hitov. Popri už zdomácnených flákoch z nového albumu Enemy Of God, Impossible Brutality, ponúkli germánske kreatúry už nostalgicky známy setlist: Pleasure To Kill, Flag Of Hate, Betrayer, Extereme Agression preložené a podtrhnuté veľmi sugestívnou Milleho mimikou a zlovestnými gestami. Spolok nezabudol ani na Ventorov vokálny príspevok v Tormentor. Celok pôsobil veľmi presvedčivo, až človek musel veriť tomu, že pánov v KREATORe thrash metal stále baví, a nie je to len lacná póza.

Holandský kvintet GATHERING som v časoch albumov Mandylion a Nighttime Birds, zaregistroval ako veľmi nádejne doomové teleso s charizmatickou a vokálne veľmi zaujímavou speváčkou. Žiaľ ich ďalšia tvorba už išla akosi mimo mňa. V období vydania druhého spomenutého albumu Nighttime Birds som vzhliadol GATHERING aj v našich končinách, konkrétne v banskobystrickom Robotníckom dome, takže bolo pre mňa zaujímavé porovnávať obe vystúpenia. V prípade prvého šlo o živelnú šou rozvášnených rockerov, naopak na tohto ročnom sa na pódiu objavila skupina zrelých muzikantov so širokým hudobným rozhľadom, čo dokázali umne zúžitkovať vo svojej tvorbe. Okrem úvodnej skladby Shortest Day z aktuálneho albumu, som sa po elektronikou napáchnutom strede setu, chytil až pri záverečnej štvorke songov, z už vyššie ospevovaných opusov. Anneke vek možno pridal niečo málo kíl, no neubral jej nemiznúci úsmev, ktorý ju sprevádzal celým koncertom. V spevových linkách miestami už nestačila na tie najvyššie pasáže, vtedy vypomohla basgitaristka Marjolein Kooijman , no a na oplátku sa Anneke chopila druhej gitary, čím mnohé skladby získali väčšiu hĺbku a pestrosť.

Na hviezdu celého festivalu najjagavejšiu sme čakali zhruba do nejakej jedenástej hodiny. WHITESNAKE dorazili v skvelej koncertnej zostave, kde vedľa starého hromotĺka Tommyho Aldriga (o.i. GARY MOORE) pôsobia také zvučné mená ako Doug Aldrich - gitara (ex-DIO), Reb Beach - gitara (ex-WINGER), Tymothy Drury – keyboards (EAGLES, BRYAN ADAMS), a tiež basový fenomén Uriah Duffy (CHRISTINA AGUILERA, ALICIA KEYS).
Starý pán to so svojím omladeným spolkom odpálil neštandartným DEEP PURPLE medley Burn/Stormbringer. Zdalo sa, že v novom kolektíve maestro Coverdale zabudol na svoj vek, problémy s prostatou, a  vyvádzal ako za mladi. Nechýbal vztýčený mikrofónový stojan, ktorý patrí neodmysliteľne k poznávaciemu znameniu tohto pána Speváka. Snáď každý kto vlastní hociktorý z plejády Greatest Hits albumov WHITESNAKE si prišiel na svoje. A tak si popri bombách o láske a rádiohitoch na dlhé trate americkou prériou: Love Ain´T Stranger, Fool For Your Lovin, Is This Love strihol okrem kompletného doprovodného hudobného ansámblu sóličko snáď aj celý prvý rad natešených fanúšikov.
Atmosféra pri peckách Here I Go Again, Give Me all Your Lovin´, Bad Boys riadne zhustla, a celé teátro zakončila pompézna Still Of The Night, kde už, priznajme si bez reptania, meastro máličko nestačil s dychom. Napriek tomu podal strhujúci výkon, ktorý by mu mohol závidieť hociktorý z mladších kolegov.

Po takto energiou napakovanom sete mal nemecký spolok MASTERPLAN neľahkú úlohu, a obzvlášť jeho, ešte stále, vokalista Jorn Lande. Pre toho, ako mnohí vedia, je David Coverdale zhmotneným speváckym bohom a idolom.
Keďže sa zmluvne jednalo o jedno z posledných troch vystúpení Jorna s MASTERPLAN neočakával som od neho svetoborný výkon. Moje predpovede sa žiaľ čoskoro potvrdili a niektoré songy pekne pribratý Jorn vyslovene flákal. Prekvapivo väčší priestor dostali veci z výborného debutu: A Kind Hearted Light, Hero, Enlighten Me, When Love Comes Close, Crystal Night. Do doprovodných vokálov sa tentokrát viac oprel basák Jan. Neviem či to bolo spôsobené pokročilou nočnou hodinou, alebo atmosférou vo vnútri kapely, ale celý výstup MASTERPLAN mi pripadal taký nemastný–neslaný, dokonca s občasnými rytmickými kotrmelcami. Darmo sa snažil Jorn rozospievať dav, darmo Roland prepletal na svojom Gibsone prstami, nejako tomu chýbala tá správna živočíšna dravosť, ktorá vás nakopne.
Jedinou a hlavnou devízou Jorna je, že disponuje neuveriteľným hlasom, ktorým dokázal zahladiť aj nedostatky spojene s jeho pódiovým prejavom. Našťastie zaradenie mojej obľúbenej, nadčasovej hitovky Soulburn, u mňa aspoň trochu poopravilo reputáciu z ináč dosť priemerného vystúpenia.

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]