r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]


SK Deathfest III
Mucopus (USA), Fleshless (CZ), Mincing Fury And Guttural Clamour Of Queer Decay (CZ), Demogorgon (PL), Sanatorium, Craniotomy, Diftery, Moonfog (namiesto oneskorených Exaltation), Attack Of Rage, Killchain, Contempt
21.10.2006, Guru klub – Žilina (SK)

Už tretie pokračovanie SK Deathfestu prilákalo v sobotný večer do žilinského klubu Guru pestrú a pomerne početnú komunitu fanúšikov extrémneho umenia. Hlavným lákadlom večera bol podľa očakávania americký buldozér značky Mucopus; sekundárnym ťahákom bolo atraktívne kvarteto Fleshless, Mincing Fury And Guttural Clamour Of Queer Decay, Sanatorium a Craniotomy. Za neprehliadnuteľný znak celej akcie bolo možné považovať pozitívnu diskrimináciu zástupkýň nežného pohlavia, ktorým organizátori dopriali bezplatný vstup. S odstupom času hodnotím tento nápad ako jeden z najzásadnejších, vďaka čomu nabral celý večer úplne iných esteticko-sociálno-kultúrnych rozmerov.

Cesta za kultúrnym obrodením začala v mojom prípade participovaním na zdĺhavom procese zberu jednotlivých členov Mincing Fury... po Brne. Keď to už začalo vyzerať bezchybne a realita z dodávky sa takmer začínala prelínať s klubovou realitou, prišiel do cesty takmer hodinový stop na hraniciach. Ukázalo sa, že mať v kapele Rusa s ekvádorským pasom a vízami pre Českú republiku nie je terno v súvislosti s križovaním česko-slovenských hraníc. Týmto zdržaním paradoxne najviac utrpela časť lúky priliehajúca k colnici, ktorej skládka telesných extraktov z ôsmych ľudských schránok na kráse a elegancii určite nepridala. Nech to však nakoniec so zátiším dopadlo akokoľvek, faktom ostáva, že do Guru sa nám podarilo dostať až tesne pred setom poľských Demogorgon. Ostávalo teda už len zbilancovať straty. Sety Killchain, Attack Of Rage, Moonfog (namiesto Exaltation), Diftery a žiaľ i Craniomoty boli v tú chvíľu nenávratne stratené. Až neskôr sme sa dozvedeli o neúčinkovaní Exaltation v programe kvôli 20minutovému meškaniu. Celkom pružne ich vraj zastúpili chalani z Moonfog, ktorí sa počas celého večera starali o zvuk a koncert zaimprovizovali na zapožičaných inštrumentoch.

Demogorgon znamenali vstupnú bránu do rozbehnutého programu SK Deathfestu. Mierne bubácky imidž naznačoval od úvodných okamžikov, že chłopi nemajú v hlavách celkom jasno. Snaha o deathmetalový prejav sa síce uprieť kapele nedala, no blackmetalový feeling taktiež nie. Hudobne nezaujímavé, priam nudné. Nebol som asi jediným vojakom v poli (teraz nemyslím to pri colnici :)), ktorý po vystúpení Demogorgon nadobudol pocit, že občasná sebareflexia by niektorým kapelám určite neuškodila.

O vystúpení Sanatoria mal v tomto smere naopak jasno asi každý z prítomných. Pre niekoho jeden z vrcholných reprezentantov na slovenskej scéne, pre iných zase zatracovaný a nenávidený pojem. Tak či onak bola odozva v publiku tým najjasnejším dôkazom pretrvávajúcich sympatií aspoň u návštevníkov Deathfestu. Povšimnutiahodným sa hneď z úvodu ukázal Belov pád z pódia, ktorý evidentne prekvapil nielen jeho, ale aj ľudí stojacich vôkol. Inak Sanatorium ponúkli viac menej štandardný playlist, ktorý bol rozšírený o skladbu z pripravovaného jarného albumu. Už tradične najsilnejšie odozvy prinieslo tanečné duo stariniek „Killing“ a „Postmortal gorephobia“. A tak aj napriek niektorým výhradám voči samotnej hudbe Sanatorium, môžem tvrdiť, že ich vystúpeniu v tento večer nič nechýbalo. Na pódiu stála európska kapela, v uvoľnenej nálade a s profesionálnym prístupom.

Mincing Fury And Guttural Clamour Of Queer Decay zrejme nadobro zapustili korene aj na Slovensku, čoho dôsledkom je vzrastajúci počet koncertov a pomerne pravidelný výskyt v našich končinách. Aj v sobotu zo sebou priviezli bezhraničnú zásobu dobrej nálady, ktorá im vydržala počas celého setu. Grindcore plný bordelóznych extrémností nikoho neušetril, občas uvoľnil k tanečnej a skočnej linke ako napr. v prípade „Kačenky“ a o pohyb pred pódiom nebola núdza. Dva uletené vokály Reefa a Mrtvolu prišiel na jednu skladbu podporiť aj Adam z Mucopus a pripomenul tak ich spoločné splitko chystané k vydaniu začiatkom budúceho roku. Obligátne pády a Mrtvolov záverečný vír v mase pred pódiom boli už len typickou a očakávanou zložkou vystúpenia. Chalani odohrali fajn koncert, na ktorý viac než pozitívne reagovalo aj osadenstvo klubu.

Fleshlessovská klasika ma v koncertnej forme obchádzala už nejeden piatok, a tak avizovaná účasť na Deathfeste patrila k tým najzaujímavejším správam z organizátorského prostredia. Fleshlessáci majú na konte nový album „To Kill For Skin“, z ktorého podľa očakávania ponúkli nejaké tie skladby. Ak sa nemýlim, tak odznelo pomerne dosť starších vecí, počas ktorých si pár jedincov pred pódiom takmer odtrhlo krčné pohybové ústrojenstvo. Už by sa mohlo skoro zdať, že všetko smerovalo tým správnym smerom, ale opak je pravdou. Prvou vážnou ranou pod pás bol príšerný zvuk, ktorý bez náznakov zlepšenia vytrval až do samotného konca; celkom zbytočné bolo putovanie z miesta na miesto, všade mizerný výsledok. Druhou, avšak výrazne subjektívnejšou záležitosťou bol prehnane profesionálny prístup kapely. Akoby Vláďovi a spol. ktosi ukradol dobrý pocit zo života, vďaka čomu pôsobil celý set nemastno-neslaným dojmom. Výsledný dojem určite umocnil aj fakt, že po Sanatoriu a hlavne Mincing Fury... bola situácia naklonená zábave nielen pod pódiom, ale aj na ňom, čo sa v prípade Fleshless žiaľ vyhlo účinku.

Už počas pódiovej šou „Bezmäsitých“ bolo možné ucítiť mierny úbytok návštevníkov. Tento trend sa s postupujúcim časom zachoval, a tak Mucopus načali svoj prvý kúsok pred citeľne preriedeným publikom. S kapelou to však ani najmenej nepohlo a od úvodu nám títo Amíci čistili sluchovody zamotanou, chaotickou, brutálnou a rýchlou deathmetalou porciou newyorkskej školy. Ak som koncert v Brne označil za výborný, tak v tomto prípade slová začali strácať na význame. Pár zastávok v Európe stačilo nato, aby sa Mucopus definitívne identifikovali s našimi podmienkami. Oproti Brnu sa im podarilo odhodiť posledné známky zakríknutosti či dezorientácie a poslucháčom rad radom zdevastovali názorové svety. Odozva publika na skladby zodpovedala nasadeniu kapely a v pravidelných intervaloch dochádzalo k zánikom typizovaných štruktúr: ty si hudobník na pódiu, ja fanúšik pred ním. Vďaka krátkej šnúre na mikrofón (zvukár nemal dlhšiu, a ja stále neveriacky krútim hlavou) musel Adam umne plánovať výpady do kotla, čo však zvládal bez viditeľných problémov. Keď priestor v kotli nepatril Adamovi, už tam skákal basgitarista, ešte častejšie Justin a úplne najviac druhý gitarista, ktorý sa neraz v absolútnom delíriu ocitol na dlážke klubu. Jeden song patril dvojzáprahu Adam – Reef, tentoraz v premiére s jedným mikrofónom. Potom už nasledovala iba záverečná skladba, ktorú celkom nečakane venovali Mucopus mne; a v tom čase ešte sotva niekto tušil, čo zo sebou tento kúsok prinesie. Na pódium pozval Adam všetkých chtivých aktérov z kotla a smršť, ktorá zmietala všetkým živým i neživým, mala už len pramálo spoločné s kompaktnou štruktúrou čohosi zo zatiaľ jediného albumu „Mulch???. Až pasáže vo finále nabrali určitejší smer a zasadili pravý hák ako vystrihnutý z Devourment-u. Túto energickú vlnu nakoniec nevydržala predná časť pódia, ktorú podľa vlastných slov preboril rozdivočený Mrtvola z Miciniek :). Z dôvodu ukrajinskej časti turné museli Mucopus odolať výzvam na druhý prídavok a porúčať sa v ústrety železničnej stanici. Škoda, chuť a vôľa tu z ich strany evidentne bola.

Takmer okamžite s odchodom Mucopus sa vyprázdnil aj klub a ostalo tam len pár skalných. Slobodne sa popíjalo až do odchodu Craniotomy, kedy si aj vodič Mincing Fury zavelil smer Brno. Jediným problémom ostávalo neakceptovateľných päť pív v jeho žilách, načo som z našej výpravy zostal v Žiline sám bez konkrétnejších predstáv o ceste späť. Nakoniec sme s Belom, Martinom – spolupútnikom z Incipita a zvyškom osadenstva zavreli Guru a týmto symbolickým momentom zdali hold veľmi vydarenej akcii.

[ Tomáš ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits